U petak, 23. avgusta, u Domu Matice slovačke u Srbiji „Ljudovit Mišik“ u Bačkom Petrovcu, pre početak školske godine, prvacima su uručene đačke potrebe i torbe. Od 2014. godine uručuje se đacima prvacima koji će nastavu pohađati na maternjem jeziku – slovačkom paket školskih potreba i đačkih torbi. Reči dobrodošlice pripale su predsedniku Matice slovačke u Srbiji Janu Brtku, koji je izrazio zadovoljstvo što je ovaj događaj realizovan i ove godine, jer je potrebno izdvojiti značajna sredstva za pripremu dece za školu i za početak same školske godine. Prisutne je pozdravio i predsednik Prosvetne komisije MSS, ujedno direktor Osnovne škole „heroj Janko Čmelik“ u Staroj Pazovi i član NSSNM Janko Havran iz Stare Pazove, koji se zahvalio Kancelariji za Slovake koji žive u inostranstvu u Bratislavi, slovačkoj državi i naravno ambasadi Slovačke republike za ovakvu podršku. U daljem obraćanju je prisutne obavestio i sa brojem đaka prvaka od 2014. godine: „U 2014. godini imali smo 337 đaka prvaka, 2015. bilo ih je 324, u 2016. godini 298, a potom smo zabeležili rast, kada je u 2017. godini bilo 312 učenika, prošle godine 320, a ove godine je 258 učenika. Školske potrebe ove godine dajemo đacima 15 škola, nažalost, Slankamenački Vinogradi u sledećoj školskoj godini neće imati učenika prvih razreda. Slična situacija je i u Erdeviku, gde su roditelji troje učenika bili zainteresovani za upis dece u slovačko odeljenje, Nacionalni savet slovačke nacionalne manjine i Pokrajinski sekretarijat dali su dozvolu, ali školska uprava nije. Da li će odobriti otvaranje razreda sa slovačkim jezikom, diskutabilno je a zavisi od odluke ministra.“ Zatim je reč preuzela predsednica Nacionalnog saveta Libuška Lakatoš, koja je izrazila zadovoljstvo sastankom sa predstavnicima i direktorima slovačkih osnovnih škola u Vojvodini, ili onima sa slovačkim odeljenjima: „Podržavam ovakvu praksu Matice slovenske u Srbiji, što su se i ove godine potrudili da pomognu roditeljima. Nažalost, svi se borimo sa istim problemom, apelujući na nadležne da nam omoguće otvaranje razreda, jer je đaka prvaka sve manje. To što nam olakšava u ovoj teškoj situaciji, jeste činjenica da su Nacionalni savet i Matica slovačka usko povezani, i sarađuju odlično. Dobro je što su paketi ove godine bogatiji. Ali meni je i žao zbog toga, jer bogatiji su zato, što imamo manje učenika! Šta da radimo i kako da se nosimo sa ovim problemom kada znamo da se ne samo mi, već i cela Srbija, čak i ceo svet, bore s natalitetom?! Možda bismo zaustavili odlazak naših studenata, kako je rekao i predsednik, ako bi slovačka država stipendirala studente koji ostaju da studiraju ovde kod kuće, u Srbiji. Ovo je inače uobičajen način pomoći ne samo učenicima već i njihovim porodicama. Možemo li ih kriviti ili ne što odlaze i ostavljaju kućni prag, to je jako diskutabilno?! Granice su otvorene, svesni smo da su to ekonomske migracije. Najviše od svega, voleli bismo da studenti ostanu ovde u rodnom mestu na studijama, to bi bilo najbolje. Verujmo samo da će se ponekad vratiti. Ako ne, ne možemo im zameriti, ali barem onima koji ostanu ovde možemo barem olakšati ekonomsku situaciju. Zato smo za đake petog razreda obezbedili iz naših sredstava, jer savet prošle godine nije konkurisao za sredsta a i ne znamo zašto, barem nekoliko sveska. Takođe nas muči problem spajanja odeljenja, pokušaćemo da utičemo koliko je u našoj moći da radimo u korist nas Slovaka. S druge strane, prava koja su nam zagarantovana i Ustavom Srbije možemo maksimalno iskoristiti, što ne upražnjavamo. Ja sam iz Stare Pazove, navešću primer iz svog rodnog grada, u kome imamo tri osnovne škole, ali mogu reći da se borimo da upišemo prvake u slovačko odeljenje, jer slovačke porodice odlučuju da svoju decu upišu u srpska odeljenja. Zašto?! Sigurno ni oni to ne znaju. Zaista, kao bilingvisti, oni bi bili bogatiji jer bi njihova deca istovremeno učila dva jezika, maternji i službeni jezik naše zemlje – srpski. Ali taj izbor, to je njihovo pravo! Ne razumeju da bi upisom u slovačke škole stekli osnove kniževnog slovačkog jezika i srpskog, službenog jezika naše zemlje.“
Ne samo u Staroj Pazovi nailazimo na takav problem. Nažalost, široko je rasprostranjen među članovima slovačke jezičke zajednice kao opasna epidemija. Ne možemo ni osuditi đake prvake, oni ne odlučuju, nego samo roditelje, koje ne rade u korist već na štetu svoje dece, i na taj način im oduzimaju pravo na sticanje znanja na maternjem jeziku – na slovačkom. Ali to je već na njihovu savest.
Drugi deo sastanka bio je dodeljivanje školskih torbi i potreba predstavnicima škola. Ovde takođe sa žaljenjem navodimo, da direktori pojedinih škola nisu došli na susret iz samo njima poznatih razloga.
Ana Horvatova
V piatok 23. augusta sa v Dome Matice slovenskej v Srbsku Ľudovíta Mišíka v Báčskom Petrovci uskutočnila akcia príznačná pre koniec augusta, ktorá sa na radosť rodičov a prváčikov, ktorí budú vyučovanie sledovať v materinskom jazyku – v slovenčine koná od roku 2014.
Uvítacie slová patrili predsedovi Matice slovenskej v Srbsku Jánovi Brtkovi, ktorý vyjadril potešenie z realizácie tejto akcie aj v tomto roku, keďže treba skutočne vyčleniť nemalé prostriedky na prípravu detí do školy a na sám začiatok školského roka. V pokračovaní slovo patrilo predsedovi Osvetovej komisie MSS, členovi NRSNM a riaditeľovi staropazovskej Základnej školy hrdinu Janka Čmelíka Jankovi Havranovi zo Starej Pazovy, ktorý vyjadril vďaku tak Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí v Bratislave, ako i slovenskému štátu a Veľvyslanectvu Slovenskej republiky za organizáciu táborov, kurzov či seminárov a, pravdaže, aj za tento druh podpory. V pokračovaní uviedol takú analýzu počtu prvákov a dotkol sa aj smutnej udalosti: „V roku 2014 sme mali 337 prvákov, 2015 to bolo 324, v roku 2016 298, potom nasledovalo zvýšenie, keď v roku 2017 ten počet bol 312. Vlani prváčikov v slovenských triedach bolo 320 a v tomto rokuje to 258 žiakov. Školské pomôcky tohto roku udeľujeme 15 školám, žiaľ, v Slankamenských Vinohradoch v nastávajúcom školskom roku nebudú mať žiakov prvákov. S poľutovaním musím konštatovať, že podobná situácia je aj v Erdevíku, kde rodičia troch žiakov mali záujem o zápis do slovenskej triedy, Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, tiež Pokrajinský sekretariát dali povolenie, ale školská správa nie, takže sme prosbu zaslali na ministerstvo, ale či nám schvália otvorenie slovenskej triedy, zatiaľ je otázne.“
Slovo potom patrilo predsedníčke Národnostnej rady Libuške Lakatošovej, ktorá vyjadrila potešenie zo stretnutia s predstaviteľmi a riaditeľmi slovenských základných škôl vo Vojvodine, či s tými, v ktorých sú slovenské triedy: „Schvaľujem takúto akciu Matice slovenskej v Srbsku, v rámci nej predsedníctvu, ktoré aj v tomto roku vynaložilo snahu, aby pomohlo rodičom. Žiaľ, všetci zápasíme s tým istým problémom, apelujeme na kompetentných, aby nám povolili otvorenie tried, o to nám je azda ľahšie v tejto zložitej situácii, že sú Národnostná rada a Matica úzko späté, avšak nezávisí to od nás, minister dá posledné slovo. Je dobre, že sú tohto roku balíky bohatšie, potešíme tým našich prváčikov, ale aj rodičov. S poľutovaním však musím konštatovať, že sú bohatšie z toho dôvodu, že máme menej žiakov! Čo robiť, a ako sa postaviť proti tomuto problému, keď vieme, že s natalitou nezápasíme iba my, ale celé Srbsko, ba dokonca celý svet?! Možno by sme odchodu našich žiakov zastali do cesty, ako to i predseda povedal, keby slovenský štát poskytoval štipendiá študentom, ktorí zostávajú študovať doma, teda v Srbsku. Týmto zaužívaným spôsobom pomoci sa stáva, že nielenže študenti odídu, ale následne aj ich rodiny. Či im to zazlievať môžeme, alebo nie, je to diskutabilné?! Hranice sú otvorené, vedomí sme si toho, ako i toho, že sú to také ekonomické migrácie. Najviac by sme sa tešili z toho, aby študenti zostávali tuná v rodisku na štúdiách, tak by bolo najlepšie. Verme iba, že sa voľakedy aj vrátia. Ak aj nie, zazlievať im nemôžeme, avšak aspoň tým, ktorí tu zostávajú, môžeme aspoň takto uľahčiť neblahú ekonomickú situáciu. Matica slovenská z prostriedkov z úradu, ale aj zo svojich podporila prváčikov, pokým sa Národnostná rada o prostriedky vlani neuchádzala, nevieme prečo, preto sme sa ale rozhodli, že piatakom poskytneme aspoň niekoľko zošitov, pomôcky, aby sme aspoň trochu prispeli aj žiakom, aj rodičom, aj školám. Trápi nás aj problém spájania tried, pokúsime sa vplývať na to, koľko je to v našej moci, aby sme pracovali v prospech nás Slovákov. Na druhej strane treba aj tie práva, ktoré sú nám zaručené Ústavou Srbska, maximálne využiť. V poslednom čase sa stretávame aj s tým, že máme možnosť, aj práva, štátom zaručené, ale my ako príslušníci slovenského menšinového národa si tie práva nevyužívame. Ako Staropazovčanka uvediem príklad z môjho rodného mesta, kde máme tri základné školy, ale môžem povedať, že zápasíme so zápisom žiakov prváčikov do slovenských tried, lebo sa slovenské rodiny rozhodnú zapísať svoje deti do srbských tried. Prečo?! To iste ani oni nevedie. Veď ako bilingvisti boli by iba bohatší, keby ich deti paralelne ovládali dva jazyky, materinský a úradný jazyk našej krajiny – srbčinu. To je ich právo! I keď nechápu, že keby rozhodnutie zmenili, teda zápisom do slovenských škôl boli by iba v prednosti, lebo by si osvojili základy spisovného slovenského jazyka a srbského, úradného jazyka našej krajiny tiež.“
Nielen v Starej Pazove narážame na takýto problém. Žiaľ, rozšírený je medzi príslušníkmi slovenského jazykového spoločenstva ako nejaká nebezpečná epidémia. Nemôžeme odsudzovať ani prváčikov, nerozhodujú oni, v prospech, alebo viac v neprospech ich rozhodujú ich rodičia, a tým ich ochudobnia o ich právo, vedomosti získavať v materinskom jazyku – v slovenčine. Nech im je na svedomí, keď takto zanevierajú na svoj slovenský pôvod.
Tá druhá časť stretnutia patrila udeleniu školských tašiek a pomôcok predstaviteľom škôl. S poľutovaním aj tu musíme skonštatovať, že sa riaditeľky jednotlivých škôl nezúčastnili na odovzdaní z iba im známych dôvodov.
Anna Horvátová
You must be logged in to post a comment.