Ako neko može biti naivno iskren, besprekorno voleti, to su deca. Ali mi smo većinu vremena toliko opsednuti svakojakim problemima da i ne primećujemo i uopšte ne znamo da docenimo to bogatstvo, kada deca mogu sama o sebi da vode brigu, i kada se formiraju u samostalne osobe. Jer ima dece, sa kojima se sudbina poigrala i nije im dato, da osete onu samostalnost, treba im posvetiti više pažnje, mnogo više vremena, treba o njima konstantno voditi brigu.
Ali zato rasipaju ljubav nesebično, vole besprekorno, naivno dečji. To su ta deca, koja ne znaju za mržnju, u njihovim očima ima puno ljubavi, nege, ne traže previše ali zato previše daju. Ako hocete istinski osetiti ljubav i radost, možete to u Udruženju dece sa posebnim potrebama „Zagrljaj“ u Kulpinu, gde su zajedno kao jedna porodica već pet godina. Naime 1. decembra su proslavili mali jubilej – 5 godina postojanja, koji je sasvim slučajno blizu 3. decembra – Međunarodnog dana osoba sa invaliditetom.
Svoje udruženje su osnovali nakon što si ih izdvojili iz Udruženja roditelja dece sa posebnim potrebami „MI“ u Bačkom Petrovcu, nisu više bili od poverenja. A kako je došlo do osnivanja „Zagrljaja“, priča predsednica Jarmila Zelenakova: „Mi smo samo hteli da naša deca budu srećna. Kada smo se odvojili svako veče smo se sastajali po kućama i tako provodili zajedno vreme, da bi se deca družila. Ali pošto mi radimo i ručne radove a treba nam i neka prostorija, u kojoj bi smo sve to odlagali, zamolili smo da nam daju prostorije u podrumu kulpinskog dvorca Durđerski. Da budemo na svojom i da možemo ovde nesmetano da radimo.“
Treba istaći da se tamo osećaju prijatno, što se i oseti samim ulaskom u prostoriju. Ako želite malo topline i istinskog zagrljaja, to možete dobiti u udruženju „Zagrljaj“, gde vlada prijateljsko i veselo raspoloženje. Nakon tih pet godina postojanja svojim radom privlače pažnju, jer kod njih je uvek radno. Sada pre božićnih praznika prave ikebane, adventske vence, novogodišnje aranžmane. Sastaju se tri puta nedeljno, u večernjim satima, a sada u predpraznične dane i više puta, jer im to dikiraju zadaci. Muški deo ovde provodi vreme igrajući društvene igre, dok se žene bave kreativnim aktivnostima. Ko su članovi „Zagrljaja“, pitamo: „U našem udruženju imamo petroro dece, koja dolaze sa roditeljima, jer mi nemamo učitelja niti vaspitača da neko brine o njima. Često nam dolaze gosti, jak ose obradujemo posetama. A mi smo: Dejan Šuljan, Vlasta Zelenakova, Mihaela Plahćinski, Aleksandar Govorčin, Vlatko Durgala, on živi u Pivnicama, ali voli da dolazi kod nas kada dođe u posetu svoje sestre, i mi što im pružamo svu pažnju: Katarina Plahtinski, Mihal Plahtinski, Jan Zelenak, Jan Šuljan, Radoslav Kolarski, Ana Kolarski, Vesna Kreko, Ljiljana Govorčin i moja malenkost.“
„Zagrljaj“ nije nepoznat; za njih se ipak zna, jer se pojavljuju na raznim manifestacijama. „Svoje prizvode izlažemo na manifestacijamau Kulpinu i Bačkom Petrovcu, kao što su Svadba nekad i sad, Božićni vašar… Leti, naravno, odemo u akvapark da se malo razonodimo, il na šetnju po Fruškoj gori, pa malo do Gložana. Posećujemo i ŠOSO „Milan Petrović“ kao i asicijaciju PerArt u Novom Sadu. Polako se pripremamo i za doček Nove godine, koju već tradicionalno dočekujemo u našem udruženju. Tu je tada prava žurka.“
Još samo da sredina ima malo sluha za njihove potrebe, i da im obezbedi barem na tri sata dnevno vaspitača, samo malo da im posveti pažnju. Oni bi to znali uzvratiti na hiljadu načina.
Ana Horvatova
TEPLÉ A ÚPRIMNÉ OBJATIE V OBJATÍ
Ak niekto vie cítiť a precítiť, byť naivne úprimný, sú to deti. Len niekedy sme natoľko zahrabaní v problémoch, že si nevieme doceniť to bohatstvo, keď sa deti môžu samy o seba postarať, keď sa z nich stanú samostatné osoby. Nie všetkým deťom osud dožičil pocítiť tú samostatnosť, niektoré potrebujú väčšiu pozornosť, starostlivosť a neustále venovanie. Ale tá ich prostoreká úprimnosť je neopísateľná. Z očí im sála teplo, zračí úprimnosť, nenávisť nepoznajú, ich obzory síce nie sú také široké, ale obrazotvornosť je nesmierna.
Takú veľkú lásku a úprimné úsmevy vám venujú deti s osobitnými potrebami v kulpínskom Združení detí s osobitnými potrebami Zagrljaj, ktoré 1. decembra oslávilo 5. výročie pôsobenia. Založenie je symbolicky prepojené s Medzinárodným dňom osôb so zdravotným postihnutím, ktorý si pripomíname 3. decembra. Za tých päť rokov pôsobenia dávajú o sebe vedieť všelijakými aktivitami, predovšetkým účasťou na programoch a širokou paletou ručných prác, ktoré ponúkajú na obdiv a z ktorých majú aj finančný príliv.
Keď sa osamostatnili pred piatimi rokmi od petrovského združenia, alebo lepšie povedané keď kulpínskych členov vylúčili z petrovského združenia My, neprestali sa stretávať. A ako sa to odvíjalo, povie predsedníčka Zagrljaju Jarmila Zelenáková:
„My chceme našim deťom urobiť radosť. Preto sme ani so stretávaním neprestali. Najprv sme si po večeroch zorganizovali v našich domoch posedenia. Časom sme si upravili tento kútik v pivničných priestoroch kaštieľa, chceme mať svoje priestory, byť svoji na svojom a je nám tu pekne. Vlastne keďže sa my zaoberáme ručnými prácami, bolo treba niekde uložiť ten náš materiál, urobiť si dielňu, v ktorej budeme rozvíjať našu činnosť, a aby sme mali aj taký sklad. Preto sme poprosili o tieto priestory.“
Netreba o tom dodatočne hovoriť, že im je tam príjemne, cítiť to ihneď po vstupe do miestnosti. Veď panuje tam priateľská a veselá nálada. K tomu tvorivá, teraz k Vianociam chystajú adventné venčeky, anjeliky, venčeky na dvere. Stretávajú sa vo večerných hodinách trikrát týždenne, a pred sviatkami, keď vyrábajú príležitostné aranžmány, aj viackrát. Mužská časť tu trávi čas pri spoločenských hrách, pokým sa ženy venujú kreatívnej činnosti. A spolu je ich koľko: „V našom združení máme päť detí, ktoré spolu s rodičmi prichádzajú, takže nás je viac. My nemáme učiteľku, takže musíme prichádzať so svojimi deťmi, aby sa kamarátili. Často uvítame aj návštevy, ktoré nás potešia. My sme Dejan Šuľan, Vlastička Zelenáková, Michaela Plachtinská, Aleksandar Govorčin, Vladko Durgala, žije v Pivnici, ale rád k nám príde, keď príde k sestre na návštevu a sprievod: Katarína Plachtinská, Michal Plachtinský, Ján Zelenák, Ján Šuľan, Radoslav Kolarski, Anna Kolarská, Vesna Kreková, Ljiljana Govorčinová.“
O nich sa dokonca vie, veď sa s nimi stretávame na kulpínskych a petrovských podujatiach, na kulpínskej svadbe majú účasť, tiež na petrovských Vianočných trhoch a ešte kde: „Navštevujeme Školu pre základné a stredné vzdelanie Milana Petrovića v Novom Sade, ako i umeleckú asociáciu pre osoby s osobitnými potrebami PerArt, je to pre deti zábavné. V lete, pravdaže, navštevujeme akvapark, buď ideme na prechádzky po Fruškej hore. Pobudli sme aj v Hložanoch. A pomaly sa chystáme aj na vítanie nového roka. Vtedy je tu zábavne.“
Keby ešte vzhliadli na ich priania, aby si zabezpečili osobu, ktorá sa aspoň na také tri hodiny denne bude venovať týmto milým osobám, ktoré si veľa nežiadajú, iba štipku pozornosti, a opätujú to storakým spôsobom.
Ana Horvatova
You must be logged in to post a comment.