KULTURNO-UMETNIČKO DRUŠTVO “JAN KOLAR” IZ SELENČE / KULTÚRNO UMELECKÝ SPOLOK JÁNA KOLLÁRA ZO SELENČE

KULTURNO-UMETNIČKO DRUŠTVO “JAN KOLAR” IZ SELENČE / KULTÚRNO UMELECKÝ SPOLOK JÁNA KOLLÁRA ZO SELENČE

Pisala se 1947. godina kada su Selenčani, koji su bili posvećeni kulturnoj delatnosti, osnovali društvo. Odlučili su da mu daju naziv prema poznatom čehoslovačkom velikanu, Janu Kolaru, čije ime nosi i selenačka osnovna škola. Novoosnovano Kulturno-prosvetno društvo bilo je aktivno na raznim kulturnim poljima.

Prvi orkestar vodio je Jan Zolnjan, poznatiji kao Baća Đurko, tada nadaleko poznat primaš, koji je okupio selenačke muzičare i sa njima osnovao narodni orkestar. Orkestar je kasnije uvežbavao profesionalac, Jan Nosal.

Tokom osamdesetih godina prošlog veka, u Kulturno-umetničkom društvu aktivne su ženska, muška i kombinovana pevačka grupa, pod umetničkim vođstvom Jana Šimonjija. Ženska pevačka grupa ostvarivala je značajne uspehe na muzičko-folklornim smotrama. Ove grupe ostavile su za sobom i muzičke snimke.

U razdoblju od 1993-1997. godine, u okviru društva je bio aktivan i Kamerni hor “Zvona” sa svojim rukovodiocem, dr Jurajem Suđijem.

Društvo su uspešno predstavljali i solo pevači, koji učestvuju na festivalu “Susreti u pivničkom polju” od 1966. godine.

U okviru društva aktivne su: pozorišna, folklorna, muzičko-pevačka, likovna sekcija i biblioteka. U pomenutim oblastima smenjivali su se brojni selenački amateri, koji su time dali doprinos kulturnom bogatstvu Selenče. Cilj je uvek bio čuvanje običaja i tradicija, koje su bile uvežbavane u obliku folklornih koreografija za scensku izvedbu.

Katarina Beređiova je svoje slobodno vreme posvećivala društvu od 1956. godine. Bila je dugogodišnji umetnički rukovodilac folklornih grupa i aktivna članica pozorišne sekcije. Društvo je bilo nosilac Oktobarske nagrade Opštine Bač 1975. godine, kao i dobitnik priznanja Iskra kulture Kulturno-prosvetne zajednice SAPV 1978. godine, pod rukovodstvom Katarine Beređiove.

Danas društvo broji oko 40 članova raznih uzrasnih kategorija. Najbrojnija je folklorna grupa. Pozorišna sekcija radi po potrebi, dakle učestvuje u kulturno-umetničkim programima sa raznim skečevima. Devojačka pevačka grupa radi pod rukovodstvom Ane Beređiove. Folklorna i pevačka grupa redovno učestvuju na Folklornom festivalu „Tancuj, tancuj…“ u Gložanu, Takođe nastupaju na raznim festivalima i programima kod nas, kao i u dijaspori.

Upotrebljena literatura: Selenča 1758 – 1998, KULTÚRA, Báčsky Petrovec.  

Govori se da su rokenrol i bit muzika uslovile nastanak folklornih grupa, sa ciljem očuvavanja slovačkih narodnih tradicija. U Selenči je, pak, prva folklorna grupa nastala za potrebe učestvovanja na Slovačkim narodnim svečanostima. Generacije igrača rođenih tokom tridesetih godina prošlog veka više nisu među nama. Prvi značajniji festival koji je ostao u sećanju nekadašnjih folkloraša bio je 1968. u Vihodnoj.

Selenački folklor dosegao je svoj procvat pod umetničkim vođstvom Katarine Beređiove, kada su 1978. učestvovali na festivalu „Podpoljanske svečanosti“ u Đetvi (Slovačka), a posle i na brojnim festivalima u Sloveniji, na balkanskoj smotri u Ohridu, u Nemačkoj… U tom razdoblju, društvo je osvojilo i najviše vojvođansko priznanje iz oblasti kulture – Iskru kulture i Oktobarsku nagradu Opštine Bač. Ovu generaciju igrača zamenila je folklorna grupa pod rukovodstvom Ane Burčiarove. Oni su nastupali na festivalu „Tancuj, tancuj…“, kao i na brojnim manifestacijama u našoj državi, kao i u Slovačkoj. Krajem devedesetih godina, Selenčani su potpisali sporazum o saradnji sa mestom Pukanjec u Slovačkoj.

Krajem devedesetih godina, članovi dečjeg folklornog ansambla „Pramienok“, koji je funkcionisao u okviru škole, nastavljaju sa radom i u ime Kulturno – umetničkog društva. Pod rukovodstvom Svetlane Zolnjanove, osvajaju nagrade na pokrajinskom nivou, učestvuju na festivalima u Slovačkoj, Grčkoj, Turskoj i Bugarskoj.

Posle koreografija Ivane Horvatove, u folklorne vode uključuje se Malvina Zolnjanova, te se sadašnji folkloraši pod njenim rukovodstvom prezentuju na domaćim festivalima, kao i na festivalima u Rumuniji, Mađarskoj i Slovačkoj.

Pozorište je započelo svoj rad davnog 6. januara 1895. godine, kada je Juliana Medvecka odlučila da režira jednoaktovku „Gospodin Tomaš“, u kojoj je učestvovalo 9 glumaca. Od toga je sve krenulo.

Od 1895 – 1949. godine, pozorišne predstave u Selenči igrane su pri evangeličkoj i katoličkoj crkvi, ali i u okviru raznih organizacija, kao što su Mesni odbor Matice slovačke, Narodni front, Čitalački krug, AFŽ, Zanatlijsko udruženje, Sportski klub „Krivanj“ i Dobrovoljno vatrogasno društvo. U ovom periodu, u Selenči je odigrano oko 30 pozorišnih predstava. U periodu tokom Drugog svetskog rata pozorišni život nije bio aktivan.

  1. godine pozorište dolazi pod okrilje Kulturno – prosvetnog društva „Jan Kolar“, koje je spojilo sve amatere obe konfesije. U okviru vatrogasnog društva odigrano je 12 pozorišnih predstava, još do 1958. godine, kada zamire i pozorišna delatnost.

Od početka postojanja Kulturno – umetničkog društva, za režiju pozorišnih predstava bili su zaduženi: Juraj Križov, Adam Rago, Jan Turčan, Juraj Beređi, Jozef  Kovač, Karol Burčiar, Svetlana Zolnjanova i Vlasta Fađošova. Trenutno je na toj poziciji Rastislav Ribarski.

                                                   

Prevod: Danica Vŕbová

Písal sa rok 1947 keď Selenčania, ktorí sa venovali kultúrnej činnosti, založili spolok. Rozhodli sa ho pomenovať po známej československej osobnosti Jánovi Kollárovi, ktorého meno nosí aj základná škola v Selenči. Takto novozaložený Kultúrno osvetový spolok bol aktívny na rôznych poliach kultúry.

Prvý orchester viedol Ján Zolňan, známejší ako Báťa Ďurko, vtedy naďaleko známy primáš, ktorý zoskupil selenčských hudobníkov a spolu tvorili ľudový orchester. Ďalej orchester nacvičoval odborník Ján Nosál.

Počas osemdesiatych rokov minulého storočia pri Kultúrno umeleckom spolku pôsobili ženská, mužská a zmiešaná spevácka skupina pod vedením Jána Šimoniho. Ženská spevácka skupina dosahovala pozoruhodné výsledky na rôznych hudobno-folklórnych prehliadkach. Tieto skupiny zanechali aj hudobné nahrávky.

V časovom rozpätí od roku 1993 po 1997 pôsobil pri spolku i Komorný zbor Zvony s jeho vedúcim Dr. Jurajom Súdim.

Spolok úspešne predstavovali aj sólový speváci, ktorí sa zúčastňovali aj festivalu Stretnutie v pivnickom poli od roku 1966.

V rámci činnosti KUS pracovali: divadelná, tanečná, hudobno-spevácka, výtvarná sekcia a knižnica. V spomenutých oblastiach sa striedali početní selenčskí ochotníci, ktorí prispeli do kultúrneho bohatstva Selenče. Cieľom vždy bolo zachovať zvyky, obyčaje a tradície, ktoré boli nacvičované v podobe tanečných choreografií a následne vhodne spracované pre javiskové predvedenie.

Katarína Berédiová venovala svoj voľný čas spolku od roku 1956. Dlhé roky bola vedúcou tanečných skupín a aktívnou členkou divadelnej sekcie.

KUS bol nositeľom Októbrovej ceny obce Báč v roku 1975 a ceny Iskra kultúry Kultúrno osvetového spoločenstva SAPV v roku 1978, pod vedením Kataríny Berédiovej.

Dnes spolok počíta okolo 40 členov rôznych vekových kategórií. Najpočetnejšia je tanečná skupina. Divadelná sekcia pracuje príležitostne, kedy prispieva do kultúrno umeleckých programov rôznymi scénkami. Pod vedením Anny Berédiovej pracuje dievčenská spevácka skupina.

Tanečná a spevácka skupina sa pravidelne zúčastňujú Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj… v Hložanoch. Taktiež vystupujú na rôznych festivaloch a programoch, ako doma, tak aj v zahraničí.

Použitá literatúra: Selenča 1758 – 1998, KULTÚRA, Báčsky Petrovec.

Hovorí sa, že rock and roll a beetová hudba podnietili vznik folklórnych skupín za cieľom zachovávania slovenských ľudových tradícií. V Selenči však prvá folklórna skupina vznikla pre potreby zúčastnenia sa na Slovenských národných slávnostiach. Generácie tanečníkov narodených začiatkom 30. rokov minulého storočia už nie sú medzi nami.

Prvý významnejší festival, na ktorý spomínajú niekdajší folkloristi bol v roku 1968 vo Východnej.

Selenčský folklór dosiahol svoj rozkvet pod vedením Kataríny Berédiovej, keď sa v roku 1978 zúčastnil na festivale Podpolianske slávnosti v Detve na Slovensku a potom na početných festivaloch v Slovínsku, na balkánskej prehliadke v Ochride, v Nemecku. V tomto období spolok získal aj najvyššie vojvodinské uznanie z oblasti kultúry – Iskru kultúry a Októbrovú cenu Obce Báč. Túto generáciu tanečníkov prestriedala folklórna skupina pod vedením Anny Burčiarovej a vystupovali na festivale Tancuj, tancuj… a na početných manifestáciách doma a na Slovensku.

Koncom deväťdesiatych rokov Selenčania majú podpísanú družbu s Pukancom v Slovenskej republike.

Koncom deväťdesiatych rokov dorastenci detského folklórneho súboru Pramienok, ktorý pracoval pri škole, pokračujú s prácou aj v mene Kultúrno umeleckého spolku. Pod vedením Svetlany Zolňanovej získavajú vyznamenania na pokrajinskej úrovni, zúčastňujú sa na festivaloch na Slovensku, v Grécku, Turecku a v Bulharsku.

Po choreografiách Ivany Horvátovej sa do folklórnych vôd zapája Malvína Zolňanová a dnešní folkloristi sa pod jej vedením prezentujú na domácich festivaloch, ale aj na festivaloch v Rumunsku, Maďarsku a na Slovensku.

S divadlom sa začalo pracovať dávneho 06. januára roku 1895, keď sa Juliana Medvedcká rozhodla režírovať jednoaktovku Pán Tomáš, v ktorej účinkovalo 9 hercov. A tak sa to roztočilo.

V rokoch 1895 až 1949 sa v Selenči divadelné predstavenia hrávali pri evanjelickej a katolíckej cirkvi a v rámci rôznych organiazácií, ako sú MOMS, Národný front, Čítací krúžok, AFŽ, Remeselnícke družstvo, Športový klub Kriváň a Dobrovoľný hasičský spolok. V tomto období v Selenči zahrali asi 30 divadelných hier. V období druhej svetovej vojny sa divadlá nehrávali.

Roku 1949 sa divadelníctvo dostáva do rúk Kultúrno osvetového spolku Jána Kollára, ktorý dal dokopy všetkých ochotníkov oboch konfesií v Selenči. V rámci hasičského spolku sa odohralo 12 divadelných predstavení ešte do roku 1958, keď aj divadelná činnosť zaniká.

Od začiatku jestvovania Kultúrno umeleckého spolku, réžiu divadelných hier mali na starosti: Juraj Krížov, Adam Rago, Ján Turčan, Juraj Berédi, Jozef Kováč, Karol Burčiar, Svetlana Zolňanová a Vlasta Faďošová. V súčasnosti je na tom poste Rastislav Rybársky.

Zdroj: KUS Jána Kollára zo Selenče / Izvor: KUD “Jan Kolar” iz Selenče

Author Image
Danica Vŕbová
%d bloggers like this: