LIBUŠKA LAKATOŠ RAZGOVOR SA PREDSEDNICOM NACIONALNOG SAVETA SLOVAČKE NACIONALNE MANJINE LIBUŠKOM LAKATOŠ - S PREDSEDNÍČKOU NRSNM LIBUŠKOU LAKATOŠOVOU

LIBUŠKA LAKATOŠ RAZGOVOR SA PREDSEDNICOM NACIONALNOG SAVETA SLOVAČKE NACIONALNE MANJINE LIBUŠKOM LAKATOŠ - S PREDSEDNÍČKOU NRSNM LIBUŠKOU LAKATOŠOVOU

Uspeh jedne institucije zavisi od sposobnosti lidera. Ako predsednici, direktori nemaju ambicija, ideja, niti uspostavljaju kontakte, pasivni su, ustanova ne može da postiže rezultate. Za uspeh su takođe važna dobra komunikacija, spremnost za saradnju, visok nivo kooperativnosti osobe, poštovanje drugih ljudi, prilagodljivost, lojalnost i pre svega unutrašnja lepota, koja isto tako zahteva toliko pažnje kao i spoljašnja.

Ipak neće svi doceniti trud i rad, jer su mišljenja, da bi oni sigurno sve bolje uradili, a bilo je vreme kada su mogli da se dokažu, a nisu! Na žalost, zavist je jako snažna i može naneti veliku štetu ljudima koji je emituju, ali više može naškoditi tim ljudima koji im stoje na putu i, baš im nisu po volji.  

Skoro godinu dana rada na čelu najviše institucije vojvođanskih Slovaka – Nacionalnog saveta slovačke nacionalne manjine Libuška Lakatošova, ranije poslanica u Skupštini Republike Srbije, gde sigurno nije bilo takvih stresnih situacija, ocenjuje: „Odgovornost republičkih poslanika je velika, mogu to da potvrdim kao bivša poslanica, ali biti na vodećem mestu reprezentativne institucije koja predstavlja nas vojvođanske Slovake, gde se sva odgovornost svodi na jednu osobu, jeste neusporediva. Ovde sam direktno odgovorna za svoje postupke, ili ako je slučajno bilo nekih nesporazuma, sve se to meni pripisuje. Zasad nam to ide odlično. Naravno, velika je čast biti zastupnik u parlamentu, biti jedan od 250 predstavnika naših građana, kao i predstavnik nas Slovaka. Kao član republičke skupštine bila sam član Odbora za ljudska i manjinska prava i Odbora za obrazovanje, što me je veoma interesovalo. U prethodnom mandatu bila sam takođe članica Nacionalnog saveta, ali kao predsednica, naravno, imam više odgovornosti, ali takođe imam veliku odgovornost i prema instituciji i prema građanima koji su nam ukazali poverenje na izborima u novembru prošle godine. Zato ne smem ili ne smemo, mislim tu na članove saveta, razočarati građane koji su nam iskazali poverenje i verujem da ćemo uspeti. Kada je u pitanju rad u samom savetu, veoma je zahtevan i zajedno sa našim članovima odgovorni smo za četiri oblasti – obrazovanje, informisanje, kulturu i zvaničnu upotrebu jezika i pisma. Pored toga, savet se bavi i mnogim drugim aktivnostima, u stvari jeste produžena ruka svih Slovaka. Biću iskrena po ovom pitanju, veoma sam zadovoljna što su Slovaci shvatili da je savet institucija koja je ovde zbog njih.“

UKLJUČITI MLADE LJUDE – DA, ALI NAJPRE STEĆI POVERENJE KOD NJIH

„Imam dobar osećaj jer se mnogo mladih ljudi uključuje u rad sa nama, i kao novinari i u kulturi, kao pozorišni umetnici. Tokom svog ne tako dugog, desetomesečnog mandata, trudila sam se da posetim sve slovačke sredine iliti sela u kojima žive Slovaci, takođe da razgovaram sa mladima o njihovim interesima, da im ponudim mogućnost da doprinesu radu Nacionalnog saveta i celog društva. Odlazak mladih je godinama jako naglašen, neko to mora zaustaviti. Videćemo da li možemo animirati mlade ljude i omogućiti im da se istaknu i ostanu u svojoj zemlji.“

 

 PLANIRANI, REALIZOVANI PROJEKTI, PRIORITETI

Krajem decembra, sa nastupom na funkciju predsednice, projekti, što se tiče sfere rada Nacionalnog saveta, bili su izrađeni i poslati institucijama. U stvari, ovi članovi saveta mogu ove godine da realizuju samo ono što su u prethodnom periodu naši prethodnici isplanirali. Ali sa jednim izuzetkom, i suštinskim i ozbiljnim – sa mnogo manje novca. Samo od Kancelarije za Slovake u dijaspori iz Bratislave za projekte smo dobili ne duplo manje od traženog iznosa, već trećinu od tražene sume novca. A sve su to bile planirane akcije koje su zahtevale velika finansijska ulaganja i, nažalost, nije bilo razumevanja. Ali ipak smo ih realizovali. Dali je predsednica mahnula čarobnim štapićem ili  su za nju otvorena vrata mnogih kancelarija: „Projekti koje imamo u planu rada gotovo su osamdeset procenata završeni i mogu ih oceniti kao izvrsne u svim oblastima, čak i one iz Kancelarije za Slovake u dijaspori. Treba naglasiti, jer dosad nije bila praksa Nacionalnog saveta, da pokušavamo uključiti sva udruženja u slovačkim sredinama u naš rad, i da smo voljni svima da pomognemo koliko je to u našoj mogućnosti, jer baš oni ta pokretačka snaga, bilo da su to matična, građanska ili kulturno-umetnička udruženja, i da s njima uspostavimo dobre odnose. Predstavnici nekih udruženja bili su veoma impresionirani i iskreno su nam se poverili da su prvi put dobili pomoć od Nacionalnog saveta i prvi put su uopšte sa Nacionalnim savetom stupili u kontakt. Čini se da je ambis između naših građana i Nacionalnog saveta prevaziđen. Na kraju krajeva, mi smo ovde za naše građane i želimo da svi zajedno radimo, jer samo tako ćemo doprineti sprovođenju projekata, jednostavno podržati aktivnosti i dobre ideje u korist Slovaka. A članove saveta su birali građani iz njihovih redova. Naša uloga je zato da pomognemo svima koji zatraže pomoć od nas, naravno, u okviru naših mogućnosti, jer su planovi jedno, a mogućnosti sasvim drugačije. Svakako nećemo imati simpatične i manje simpatične ljude ili udruženja, kao što je to bilo ranije u praksi. Nećemo dalje tako raditi. Tu smo zbog svih naših građana a ne samo za izabrane face.“

 

O SARADNJI SA SLOVACIMA IZ SUSEDNIH DRŽAVA

„Pojam Slovaci sa Donje zemlje ne uključuje samo nas vojvođanske Slovake, već i one iz Mađarske, Rumunije, Hrvatske i Poljske. Saradnja sa njima je dobrodošla, a kako to ocenjuje predsednica Lakatošova: „Svaka saradnja koja je sa dobrim namerama je dobrodošla. Sa zajedničkim projektima ostvarujemo kontakte sa Slovacima iz Mađarske, Rumunije, Hrvatske, na realizaciji kojih uglavnom učestvuju osnovci, srednjoškolci, učitelji, folkloristi i glumci amateri. Nedavno smo bili na radnoj poseti u Mađarskoj, u Bekeščabi, gde su predstavnici rumunskih, mađarskih i slovačkih saveta potpisali projekte o saradnji za 2020. godinu, kojih je ukupno devetnaest. Realizaciju podržava Kancelarija za Slovake u dijaspori, naravno, svaka institucija će doprineti finansijski i organizacijski koliko bude u njenoj moći.“

 

VIŠEGODIŠNJI PLANOVI

„Ideja o izgradnji objekta koji će biti središte Slovaka i gde bi bile zajedno sve institucije od nacionalnog značaja već se dugo spominje u našoj javnosti. Želeli bismo da se tamo dobije prostor za pozornicu, muzejski prostor, izložbeni prostor i miniinternat za naše slovačke učenike i studente. Veoma je važno da će nam grad Novi Sad, Pokrajinska vlada, takođe pomoći u realizaciji ovog velikog projekta, ali takođe smo zahvalni slovačkoj državi, za koju znamo da nam je obećala neke resurse. Nadam se da ćemo u našem četvorogodišnjem mandatu delovanju i ja i članovi mog tima u savetu realizovati ovu ideju, jer smo je istakli kao jedan od glavnih prioriteta, a takođe smo blizu cilja. To će biti od koristi svima nama Slovacima, studentima i ostaće budućim generacijama.“

 

SARADNJA SA NAŠIM INSTITUCIJAMA

„Konačno, Nacionalni savet slovačke nacionalne manjine ima odličnu saradnju sa Maticom slovačkom u Srbiji, što do sada nije bilo tako. Čak sam i ja mišljenja da bi Nacionalni savet kao republička institucija i Matica slovačka kao najveće udruženje građana trebalo da su u dobrim odnosima i da rade zajedno jer imaju određeni cilj – očuvanje naše kulture, običaja, jednom rečju tradicije i pisma, jezika. Zajedno, korak po korak, dobro napredujemo. To se potvrdilo i nedavno kada smo bili suorganizatori stogodišnjice Slovačkih narodnih svečanosti, veličanstvenog jubileja zajedno sa opštinom Bački Petrovac I Maticom slovačkom. Ove godine obeležili smo još jedan jubilej – stogodišnjicu Slovačke gimnazije u Petrovcu, ustanovu od velikog značaja za sve Slovake, za Bački Petrovec, koji je kulturni centar Slovaka. Ali pošto Slovaci žive i u drugim sredinama, pokušavamo da pomognemo svakoj slovačkoj sredini. Još jedan veliki jubilej smo proslavili nedavno, tačnije 19. oktobra, a to 75. godišnjicu slovačkog nedeljnika „Hlas ljudu“ u prevodu „Glas naroda“, jedinog nedeljnika na slovačkom jeziku u našoj zemlji i važnog kako za nas vojvođanske Slovake, tako i u širem kontekstu, svedoka prošlog vremena, u kome su hronološki navedeni skoro svi  kulturni i društveni događaji, jer to je svojevrsna kronika slovačkoh naroda na ovim prostorima. Mi smo pomogli oko organizacije proslave 75. godišnjice. Naš nedeljnik je opstao zahvaljujući svojim čitaocima, ali i novinarima koji su učestvovali u njegovoj pripremi, kao i onima koji su učestvovali i izorali duboku brazdu slovačkog vojvođanskog novinarstva.“

 NACIONALNI SAVET SLOVAČKE NACIONALNE MANJINE I OSTALI NACIONALNI SAVETI

„Mogu da se pohvalim i sa odličnom saradnjom sa drugim nacionalnim savetima, posebno sa vojvođanskim, jer podržavamo jedni druge, pomažemo jedni drugima, ali i savetima u Srbiji. Visokom ocenom mogu oceniti saradnju sa pokrajinskim i republičkim vladama, što nam zapravo pomaže u sprovođenju mnogih projekata, postavljanju ciljeva, kako je već više puta bilo naglašeno.“

 

 NAŠA DRŽAVA JE SRBIJA

„Veoma je važno da Srbija kao država ima dobre odnose sa slovačkom državom, koja je naša matična država. Mi Slovaci kao lojalni građani Srbije ponosni smo na činjenicu da nas smatraju zelenom granom slovačkog naroda, što smo takva veza dve države gde prijateljski odnosi nikada nisu bili bolji. No što se nas tiče, naša država je Srbija. Mi nemamo drugi dom. Ni mi Slovaci kao manjinski narod, niti druge manjine, jer zahvaljujući Ustavu koji nam garantuje prava, na našem maternjem jeziku možemo se i obrazovati i informisati, čuvati tradiciju, kulturno nasleđe i koristiti naš maternji slovački jezik i pismo. Nažalost, mi nekad to ignorišemo, odričemo se porekla. A to se ogleda u tome, što gubimo đake, slovački razredi se zatvaraju u školama u manjim sredinama. A svemu tome smo mi krivi jer do toga dovodi naša ravnodušnost. Uostalom, slovački političar, filozof, lingvista, pesnik, urednik Ljudovit Štur je ocenio: Nacija je odgovorna za sudbinu svoje nacije. A i mi idemo tim putem, jer se sve više odričemo svog jezika i pisma. Zaista, Srbija može da bude primer Evropskoj uniji i svim susedskim zemljama, kada su u pitanju manjinska prava. Mi kao manjina ovde imamo sva prava, kao i većinski narod, koji nas i izuzetno poštuje. S druge strane, poričemo sebe, ne koristeći sve mogućnosti propisane zakonom i ustavom zagarantovane. Po ovom pitanju, pokušavamo da podstaknemo slovačko državljanstvo zajedno sa Maticom slovačkom i iz godine u godinu ubeđujemo roditelje da upišu svoju decu u slovačke razrede.“

 

PODRŠKA SREDNJOŠKOLCIMA I STUDENTIMA

 „Nedavno su objavljeni konkursi za podršku našim srednjoškolcima i studentima koji su odlučili da ostanu ovde u svojoj zemlji a ne da odu u  inostranstvu. Takođe podržavamo učenike osnovnih škola, obezbedili smo školski pribor, pomažemo i školama. Ove godine je bila novost to što smo iz naših sredstvava obezbedili đacima petog razreda koji nastavu pohađaju na maternjem slovačkom jeziku, geografski atlas, sveske, tempere i drugi pribor. Nadamo se da će to da postane tradicionalno. Za sledeću godinu imamo u planu da pomognemo školama ako nemaju tabele, laptop, videobim. Na polju kulture i dalje ćemo podržavati festivale od nacionalnog značaja, ali i manje kulturne manifestacije, u svakom slovačkom okruženju barem jednu manifestaciju. Daćemo maksimalnu podršku i medijima koji emituju na slovačkom jeziku i, naravno, tamo uključiti mlade novinare. Kada je u pitanju zvanična upotreba jezika i pisma, uspostavili smo dobru saradnju sa lokalnim samoupravama, kojima je slovački jezik u službenoj upotrebi. Zakon nalaže da lokalna uprava u kojoj žive Slovaci treba da podrži Nacionalni savet. Kao dobru praksu, htela bih da izdvojim sredine Staru Pazovu, Kovačicu, Novi Sad, Bačku Topolu, Beočin i Plandište, u kojima su nam obećali sredstva.“

S PREDSEDNÍČKOU NRSNM LIBUŠKOU LAKATOŠOVOU

Úspech jednej inštitúcie sa odzrkadľuje v práci vedúcej osobnosti. Akže sa predsedovia, riaditelia nečinia, ani ustanovizeň nespeje k pokroku. Pre úspech sú dôležité aj správna komunikácia, ochota spolupracovať, byť kooperatívnou osobou, úcta k iným ľuďom, tiež vynaliezavosť, adaptabilita, lojalita a predovšetkým vnútorná krása, ktorá si vyžaduje rovnako takú starostlivosť ako tá vonkajšia.

I keď nie všetci docenia snahu a námahu, lebo sú tej mienky, že by to určite lepšie vykonali! Žiaľ, tá závisť je silná a veľmi dokáže uškodiť aj ľuďom opantaným ňou, ale ublížiť aj tým, ktorí sú im v ceste a, hľa, nie sú po vôli.

Bezmála rok pôsobenia v čele najvyššej inštitúcie vojvodinských Slovákov – Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Libuška Lakatošová, predtým poslankyňa v Zhromaždení Republiky Srbska, kde určite takých turbulencií a stresov nebolo, zhodnocuje takto:

„Zodpovednosť republikových poslancov je veľká, môžem to potvrdiť ako bývalá poslankyňa, avšak byť na vedúcom poste inštitúcie reprezentujúcej nás vojvodinských Slovákov, kde všetku zodpovednosť na pleciach nesie vedúca osoba, je neporovnateľná. Tu priamo zodpovedám za svoje činy, akže by sa, nedajbože, aj vyskytli nejaké nedopatrenia. Zatiaľ nám to vychádza na výbornú. Samozrejme, byť členom parlamentu je veľkou cťou, byť jedna z 250 predstaviteľov svojich občanov, k tomu predstaviteľka nás Slovákov. Ako republiková poslankyňa bola som členkou Výboru pre ľudské a menšinové práva a tiež Výboru pre vzdelávanie, čo ma veľmi zaujalo. V predchádzajúcom mandáte som bola síce členkou Národnostnej rady, avšak ako predsedníčka, pravdaže, mám viac povinností, ale aj veľkú zodpovednosť tak voči ustanovizni, ale aj voči občanom, ktorí mi na voľbách v novembri vyjadrili dôveru. Preto voličov nesmiem a nesmieme sklamať a verím, že sa nám to aj podarí. Keď ide o samotnú prácu v NRSNM, je veľmi náročná, zodpovední sme spolu s členmi za štyri oblasti – vzdelávanie, informovanie, kultúru a úradné používanie jazyka a písma. Okrem toho sa rada zaoberá aj mnohými inými vecami, vlastne je to nápomocná ruka všetkých Slovákov. Budem úprimná, mňa osobne to veľmi teší, že Slováci pochopili, že rada je inštitúcia, ktorá je tu pre nich.“

 

ZAPOJIŤ MLADÝCH – ÁNO, ALE NAJPRV ZÍSKAŤ DÔVERU U NICH

„Dobrý pocit mám z toho, že sa hodne mladých ľudí začalo zapájať do práce, aj ako novinári, aj v oblasti kultúry, ako divadelníci. Počas svojho nie veľmi dlhého, desaťmesačného mandátu som sa snažila navštíviť všetky slovenské prostredia či dediny, v ktorých žijú Slováci, tiež porozprávať sa s mladými ľuďmi o ich záujmoch, ponúknuť im možnosť, ako prispejú k práci v Národnostnej rade a samým tým aj celej spoločnosti. Ten odchod mladých je už roky zvýraznený, niekto tomu musí zastať do cesty. Uvidíme, či sa nám podarí animovať mladých a umožniť im, aby sa prejavili a zostali vo svojej krajine.“

 

PROJEKTY ZAPLÁNOVANÉ, REALIZOVANÉ, PRIORITY

Koncom decembra s nástupom na funkciu a do členstva rady projekty boli vypracované a odoslané na schválenie. Terajšie zloženie NRSNM vlastne môže realizovať to, čomu predchádzajúce dalo prioritu. Ale s jednou výnimkou, a to podstatnou a závažnou – s menej peňazí. Len z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí na projekty získali nie raz toľko menej od požadovanej sumy, ale až tretinu menej z požadovaného. Všetko to boli akcie, ktoré si vyžadovali obrovské finančné vklady, a pre ktoré, žiaľ, nebolo pochopenia. Ale predsa sa realizovali. Zaúradoval tam zázračný prútik, alebo predsedníčka mala pootvorené dvere aj do iných úradov:

„Projekty, ktoré máme v pracovnom pláne, takmer na osemdesiat percent sú zrealizované a môžem ich oceniť na výbornú, a to z každej oblasti, aj tie z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. K tomu treba zdôrazniť, lebo to nebolo doterajšou praxou Národnostnej rady, že sme sa snažili zapojiť všetky združenia a spolky, ktoré pôsobia v slovenských prostrediach a sú hybnou silou, či to boli matičné, občianske či kultúrno-umelecké spolky a nadviazať s nimi dobré styky s nimi. Predstavitelia niektorých spolkov a združení boli veľmi dojatí a úprimne sa zdôverili, že prvýkrát dostali pomoc od Národnostnej rady, k tomu vôbec prvýkrát sa s nami aj skontaktovali. Zdá sa, že je akoby prekonaná medzera medzi našimi občanmi a Národnostnou radou. Veď my sme tu pre národ a všetci spolu chceme pôsobiť, nakoľko je to možné prispieť k realizácii projektov, jednoducho podporovať činnosť a dobré idey v prospech slovenskosti. A NRSMN je zvolená z národa. Naším poslaním je pomôcť všetkým, ktorí nás požiadajú, samozrejme, v rámci našich možností, lebo plány sú jedno a možnosti celkom iné. Určite nebudeme mať sympatických a menej sympatických, ako to bolo praxou skôr. Takto robiť ďalej nebudeme. Sme tu pre všetkých našich občanov.“

O SPOLUPRÁCI SO SLOVÁKMI ZO SUSEDNÝCH ŠTÁTOV

Pojem dolnozemskí Slováci nezahŕňa iba vojvodinských Slovákov, aj tých z Maďarska, Rumunska, Chorvátska, Poľska. Spolupráca s nimi je vítaná, ako sa na to pozerá predsedníčka Lakatošová:

„Každá spolupráca správne nasmerovaná je vítaná. Zveľaďujeme naše styky so Slovákmi z Maďarska, Rumunska, Chorvátska, cez  spoločné projekty, pri realizácii ktorých sa zúčastnia hlavne naši žiaci zo základných škôl, stredoškoláci, tiež učitelia, folkloristi, divadelníci. Nedávno sme pobudli v Békešskej Čabe na pracovnej návšteve, kde sme predstavitelia rumunských, maďarských Slovákov a našej rady podpisovali totiž dolnozemské projekty o spolupráci na rok 2020, ktorých je spolu devätnásť. Realizáciu podporuje Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, pravdaže, ešte každá jedna zložka zo svojich prostriedkov prispeje, aj finančne, aj organizačne.“

 

A KEĎ IDE O VIACROČNÉ PLÁNY  

„Idea o výstavbe objektu, ktoré bude strediskom Slovákom, a kde budú všetky inštitúcie národnostného významu spolu, sa spomína už dlhšie v našej verejnosti. Chceli by sme tam získať javiskový priestor, muzeálny priestor, výstavný priestor a tiež taký mini internát pre našich slovenských žiakov a študentov. Veľmi je dôležité, že nám pri realizácii tohto veľkého projektu pomôžu aj mesto Nový Sad, pokrajinská vláda, ale povďační sme aj slovenskému štátu, ktorý, ako vieme, sľúbil nám určité prostriedky. Mám nádej, že v štvorročnom pôsobení terajšieho zloženia Národnostnej rady ja a členovia môjho tímu túto ideu aj zrealizujeme, keďže sme si ju vyzdvihli medzi prvoradé, a sme aj blízko cieľu. Bude to v prospech všetkých nás Slovákov, študentov, a k tomu zostane našim budúcim generáciám.“

 

SPOLUPRÁCA S NAŠIMI INŠTITÚCIAMI

„Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny má konečne vynikajúcu spoluprácu s Maticou slovenskou v Srbsku, čo sa doteraz nemohlo povedať. Dokonca ja som aj tej mienky, že Národnostná rada ako republiková inštitúcia a Matica slovenská ako najpočetnejšie združenie občanov by stále mali dobre fungovať, lebo majú istý cieľ – zachovať si našu kultúru, zvyky, obyčaje, jedným slovom tradíciu a písmo, jazyk vlastne slovenskosť. Spoločnými silami krok čo krok postupujeme vpred a darí sa nám to. Možno to dokladovať aj príkladom, nedávno sme boli ako trojlístok s Báčskopetrovskou obcou spoluorganizátormi stého výročia Slovenských národných slávností, veľkolepého jubilea. V tomto roku sme si pripomenuli ešte jednu storočnicu, a to Slovenského gymnázia v Petrovci, významnej inštitúcie pre všetkých Slovákov, pre Báčsky Petrovec, ktorý je kultúrne stredisko Slovákov, ale keďže Slováci žijú aj v iných prostrediach, snažíme sa pomáhať každé slovenské prostredie.

Ďalším jubileom je oslava 75. výročia Hlasu ľudu, jediného týždenníka v našej krajine a významného tak pre nás vojvodinských Slovákov, ako i vôbec v širšom kontexte, pre nás dôležitým informátorom doby, zapisovateľom kultúrneho života, kronikárom udalostí. Toto úctyhodné jubileum sme podporili pri organizačných záležitostiach. Zotrval až potiaľto vďaka svojim čitateľom, ale aj novinárom, ktorí sa podieľajú na jeho príprave, tiež tým, ktorí sa podieľali a vyorali hlbokú brázdu v slovenskej dolnozemskej žurnalistike.“ 

NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY A INÉ NÁRODNOSTNÉ RADY

„S výbornou spoluprácou s inými národnostnými radami sa tiež môžem pochváliť, zvlášť s tými vo Vojvodine, keďže sme oporou jedni druhým, navzájom si pomáhame, ale i v Srbsku. K tomu môžem veľmi dobre oceniť aj spoluprácu s pokrajinskou a republikovou vládou, čo nám vlastne pomáha pri realizácii mnohých projektov, vytýčených cieľov.“

 

VÝBORNÉ SRBSKO-SLOVENSKÉ VZŤAHY

Je veľmi významné, že Srbsko ako štát má dobré vzťahy so slovenským štátom, ktorý je naším materským štátom. My ako lojálni občania Srbska sme hrdí na skutočnosť, že nás hodnotia ako zelenú vetvu slovenského národa, že sme takou spojkou medzi dvoma štátmi, kde tie vzájomné vzťahy neboli nikdy lepšie, povďační sme slovenskému štátu za pomoc, ale našou krajinou je Srbsko, tu sme doma, a iný domov nemáme. Ani my Slováci ako menšinový národ, ani iné menšiny, lebo ďakujúc Ústavy, ktorá nám zaručuje práva, vo svojom materinskom jazyku sa môžeme aj vzdelávať, aj informovať, pestovať si kultúrne podujatia, zachovávať tradíciu a používať slovenský jazyk a písmo. Žiaľ, ibaže my na to neprihliadame, zanevierame na svoj pôvod, a sami sme si tak na vine, že utrácame slovenské triedy v školách v menších prostrediach. Veď už slovenský politik, filozof, jazykovedec, básnik, redaktor Ľudovít Štúr docenil: Za osud národa zodpovedný je sám národ. A k tomu aj my spejeme zaznávaním nášho jazyka a písma. Veď Srbsko môže byť príkladom aj Európskej únii a všetkým štátom v okolí, ako sa uznávajú menšinové práva. My ako menšina máme tu všetky práva ako aj väčšinový národ, k tomu veľmi si nás uctievajú. Na druhej strane sami seba zapierame, nevyužívajúc všetky možnosti zákonom predpísané a Ústavou zaručené. Ohľadom tejto problematiky sa snažíme spolu s Maticou slovenskou povzbudzovať tú slovenskosť u našich občanov, tiež rok čo rok presviedčame rodičov, aby si svoje deti zapisovali do tried s vyučovacím jazykom slovenským.“

 

PODPORA STREDOŠKOLÁKOM  A ŠTUDENTOM

„Zverejnené sú súbehy na podporu našich stredoškolákov a študentov, ktorí si nezvolili vzdelávanie v zahraničí. Podporujeme aj žiakov základných škôl, zabezpečili sme školské pomôcky, školám tiež pomáhame. Tohto roku bolo novinkou, že sme zo svojich prostriedkov potešili piatakov so slovenskou vyučovacou rečou geografickým atlasom, písankami a inými pomôckami. Dúfame, že toho na rok bude aj viac a stane to sa tradičnou akciou. Na rok sme si vytýčili pomôcť školám v zmysle ak im chýbajú tabule, laptopy, videoprojektory. V oblasti kultúry aj naďalej budeme podporovať festivaly národnostného významu, avšak aj menšie kultúrne podujatia, a to v každom slovenskom prostredí aspoň jedno podujatie. Maximálne podporíme aj médiá, ktoré vysielajú po slovensky a, samozrejme, našou víziou je zapojiť tam mladých novinárov. Keď ide o úradné používanie jazyka a písma, nadviazali sme dobrú spoluprácu s lokálnymi samosprávami, snažili sme sa vysvetliť, že slovenský jazyk má byť v úradnom používaní. Zo zákona vyplýva, že lokálna samospráva, v ktorej žijú Slováci, má podporiť Národnostnú radu. Ako dobrú prax chcem vytýčiť obce Starú Pazovu, Kovačicu, Nový Sad, Báčsku Topolu, Beočín a Plandište, v ktorých nám sľúbili prostriedky.“                   

 

 Anna Horvátová

Author Image
Lala
%d bloggers like this: