POGLED U PROŠLOST – ONDREJ MIHÁĽ – POHĽAD DO MINULOSTI

U ponedeljak 23. jula u večernjim satima u kafeu „Pod lipami“ u Gložanu, održano je kulturno veče na temu arhitekture slovačkih vojvođanskih kuća i njihove lepote koja zamire. Svoju knjigu na ovu temu prezentovao je i „silbaški rođak“ koji živi u Kanadi, Ondrej Mihalj.

Veče je oraganizovalo udruženje žena „Slovenka“ iz Gložana.

Na samom početku prezentacije, predsednica udruženja žena iz Gložana, Viera Miškovic, pozdravila je sve prisutne  i Ondreja.

Prenosimo vam razgovor sa gospodinom Mihaljom u vezi sa prezentacijom fotografija koju smo juče imali priliku da vidimo, kao i lepotu slovačkih vojvođanskih kuća:

Gospodine Mihalj, šta možete da nam kažete o fotografijama u knjizi, o arhitekturi i umiruće lepote slovačkih vojvođanskih kuća?

Fotografije starih slovačkih kuća sam krenuo sakupljati, zbog njihove lepote ali i zbog toga, što samo uvideo da se mnoge od njih ruše ili su ih naslednici srušili. Sve je krenulo 2003 godine kad sam krenuo sa obilaskom slovačkih sela i fotografisao njihovu lepotu. Kasnije je od tih fotografija bila napravljena izložba a nakon toga se rodila i knjiga. Danas sam auditorijumu prezentovao zašto sam krenuo da fotografišem a li i na koji način je sve krenulo.

Koliko dugo je trajao projekat?

Projekat je bio planiran tako da se obiđe trideset i pet sela. Potrajalo je pune četiri godine dok se sve slikalo, pošto živim u Kanadi i tek ponekad posećujem rodni kraj Silbaš. Morali smo fotografisati svaku ulicu u selu dva puta. Razlog tome je taj, što su kuće orjentisane na sve četiri strane sveta odnosno istog, zapad, sever i jug. Ujutru je sunce na jednoj strani a poslepodne na drugoj, a sve slike smo hteli da budu obasjane slike ne b i li se videli svi detalji.

Velika većina kuća je zabeležena samo sa spoljne strane…

Da, upravo tako. Tamo gde su kuće bile ruinirane i gde je moglo da se uđe sa ulice, tamo sam fotografisao. Ipak, mnoge od ovih kuća nisu srušene, u nekima se još uvek živi. Ukoliko nas je neko video da fotografišemo i pozvao unutra, onda smo fotografisali i unutrašnju lepotu. Projektom je bilo planirano da se fotografiše samo spoljašna strana, jer je tako najbrže, ali kao što sam već napomenuo imamo par fotografija koje su zabeležile unutrašnju lepotu kuća.

Šta je to, što ste saznali putem ovog projekta? Da li postoji nešto, što niste znali o kućama ili materijalima pre nego što ste pokrenuli ovaj projekat?

Saznao sam, da su ove kuće bile mnogo kvalitetnije napravljene nego ove današnje moderne. Mnogo me je to iznenadilo. Ali i sami možete doći do tog zaključka, ima logike zašto su kuće tako pravljene. Na tim kućama postoje debeli zidovi, mali prozori koji su bili odlični izolatori. Leti je bilo hladnije a zimi se u kući zadržavala toplota. Takođe sam naišo na informaciju, da se u Austriji i Mađarskoj opet grade ovakve kuće a neizmerno me to raduje.

Na fotografijama je moguće videti razne detalje koje ste fotografisali. Postoje li neke koje su vas posebno zainteresovale?

Najviše su me zainteresovale pločice kojima su te kuće bile oblepljene. Često sam nailazio na gazdinske kuće koje su pile izuzetno lepe sa porcelanskim pločicama koje su bile kvalitetne, ali predpostavljam i mnogo skupe. To znači da su naši preci imali smisao za lepotu ali i da su imali novac. Do danas nisam saznao, gde su rađene te pločice a morale su biti skupe, s obzirom na to da neke i do dan danas krase stogodišnje kuće.

Osim fotografija, koje ste večeras prezentovali, postoji mnogo  veća zbirka. Kakav je plan sa tim fotografijama, da li ćete ih prestaviti publici putem knjige ili na neki drugi način?

Cilj je bio, da će se izdati dve knjige, odnosno prvi deo knjige je publikovan putem Matice Slovačke, međutim oni su 2003 godine promenili koncept rada i prestali da rade sa inostranim Slovacima. Tad je taj projekat pao u vodu, pošto je to skupa knjiga u boji, koja zahteva mnogo finansija.

Primetili smo da i dalje radite na ovom projektu, odnosno i danas ste se dogovarali, koje kuće bi ste želeli još da fotografišete…

Da, naravno uvek kada sam u prilici da pogledam neke kuće koje još nisam, ne propuštam mogućnost. Sada posećujem i druga sela koja nisu slovačka, te fotografišem rumunske i rusinske kuće, pošto i oni imaju jednaki problem. Kuće se ruše, ljudi odlaze u inostranstvo. Samim tim kuće ostaju prazne, i njihova lepota zamire. Fotografijom se trudim da zabeležim njihovu lepotu i na taj način da sačuvam sećanja na naše pretke a možda će neko jednog dana biti zahvalan što sam to uradio.

Za vojvodjanske.rs : Andrea Emma Speváková

 

V pondelok 23. júla vo večerných hodinách bol v Hložanoch v kafe Pod lipami umelecký večierok o architektúre slovenských vojvodinkých domoch a ich zanikajúcej kráse. Svoju knihu na túto tému prezentoval silbašský rodák žijúci v Kanade, Ondrej Miháľ.

Večierok organizoval spolok hložianských žien Slovenka. Na samom začiatku predsedníčka spolku žien Slovenka, Viera Miškovicová privítala všetkých prítomných a Ondreja. V nasledovných riadkoch vám uvádzame rozhovor s pánom Miháľom v súvislosti s prezentáciou fotografií ktorú sme včera mali príležitosť vidieť a vychutnať si krásu slovenských Vojvodinských domov:

Pán Miháľ, čo nám môžete bližšie povedať o fotografiách vašej knihi, o archtektúre a  zanikajúcej kráse slovenských vojvodinských domov?

Ja som začal zbierať fotografie starých domov vo Vojvodine, kôli tomu, že ma zaujala ich krása a aj fakt, že tie domi sa pomaly búrajú, alebo sú už z nich ruiny. Všetko sa to začalo 2003 roku ked som začal chodiť po slovenských dedinách a fotografoval som tú krásu. Potom z toho bola výstava a pozdejšie aj kniha. Dnes som prezentoval a auditoriumu prezradil prečo sa to všetko začalo a ktorým sposobom.

Ako dlho trval projekt?

Projekt zahrňal tridsaťpäť dedín, a trvalo mi to štyri roky, kým som to všetko nafotil, kedže žijem v Kanade a len občas navštevujem svoj rodný kraj Silbaš. Fotili sme to tak, že sme v každej dedine prešli cez každú ulicu a potom sme to fotili. Samozrejme každú ulic sme navštívili dva krát kôli tomu, že doobedu slnko svieti na jednej časti a poobede na druhej časti ulice, kedže slovenské domi sú orientované na všetky svetové strany čiže východ, západ, sever a juh.

Veľkov väčšinou ste domy fotili iba z vonkajšej strany…

Áno, je to tak. Tam kde boli domi celé ruinované a kde sa mohlo vojsť aj do vnútra tam som to tiež nafotil. Predsa len, mnohé domi nie sú celkom zruinované a niektoré sú aj obývané, takže ked nás niekto videl že fotíme a pozvali nás aj dovnútra, potom sme vyfotili aj sám interiér domu. Pôvodne projektom bolo zaplánované fotiť len z vonkajšej časti, kedže to je najrýchlejšie, ale ako som už povedal máme pár záberov aj vnútornej kráse tých domov.

Aké máte poznatky dakujúc tomuto projektu? Je niečo čo ste zistili a predtým nevedeli?

Zistil som, že tieto tomi boli oveľa kvalitnejšie spravené, vybudované ako tieto dnešné moderné. Veľmi ma to prekvapilo. Aj sami môžete prísť na to, že logika v tých domoch existovala. Boli tam hrubé steny, malé okná a to zapríčiňovalo, že tie domi boli veľmi dobre izolované. V lete tam bolo chladnejšie a v zime sa zadržiavalo teplo. Tiež som prišiel po informáciu, že sa v Rakúsku a Madarsku opäť začínajú stavať takéto domi ako pred sto rokmi a nesmierne ma to teší.

Na fotografiách možno vidieť rôzne detaily ktoré ste nafotili. Sú niektoré ktoré vás zvlášť zaujali?

Najviac ma fascinovalo to, že tie domi, staré gazdovské boli ozdobené kvalitnými a drahími kachličkami, ktoré boli vyrobené z porcelánu. Znamená to, že naši predkovia mali vkus ale aj peniaze. Dodnes som nezistil kde tie kachličky kúpili a museli byť veľmi drahé ked niektoré dodnes zdobia storočné domi.

Okrem fotografií ktoré ste dnes prezentovali máte aj iné. Aký je plán do budúcna, máte na ume zverejniť aj tie prostredníctvom knihi alebo nejakým iným spôsobom?

Mojím cieľom bolo, že budú dve vidania kníh, čiže prvá časť knihi je táto ktorá zahrňa sedemnásť dedín a druhá by mala zahrňať ostatné didinky. Žiaľ Bohu, táto prvá kniha bola vydaná v spolupráci s Maticou Slovenskou a kedže ony 2003 roku šli iným smerom a prestali sa venovať zahraničným Slovákom. V tedy ten projekt môž povedať stroskotal, kedže je to drahá farebná kniha a sú potrebné ohromné peniaze na jej vydanie. Fotografie sú pripravené na tlač, ešte len tie foinančné prostriedky.

Vidíme, že aj dalej pracujete na tomto projekte, kedže aj teraz odzneli nejaké plány ktoré domy ešte navštívite…

Áno, samozrejme, ked mám možnosť navštíviť nejaké domi ktoré som do teraz nevidel, nenechám si ujsť tú príležitosť. Teraz navštevujem aj iné dediny, rusínske, rumúnske a fotím, lebo aj ony majú podobný problém. Domy sa pomaly búrajú, ľudia odchádzajú žiť do zahraničia. Tým pádom domy zostávajú prázdne a samim tým ich krása zaniká. Usilujem sa aspoň takýmto spôsobom uchovať pamiatku na našich predkov a možno jedného dňa niekto bude vdačný, že som to urobil.

 

Pre Vojvodinské : Andrea Emma Speváková