SLOVAČKO KULTURNO-UMETNIČKO DRUŠTVO “HEROJ JANKO ČMELIK” IZ STARE PAZOVE / SLOVENSKÝ KULTÚRNO UMELECKÝ SPOLOK HRDINU JANKA ČMELÍKA ZO STAREJ PAZOVY

SLOVAČKO KULTURNO-UMETNIČKO DRUŠTVO “HEROJ JANKO ČMELIK” IZ STARE PAZOVE / SLOVENSKÝ KULTÚRNO UMELECKÝ SPOLOK HRDINU JANKA ČMELÍKA ZO STAREJ PAZOVY

Slovačka kulturna društva u Vojvodini jesu aktivni čuvari i negovatelji kulturnog nasleđa, jezika i običaja ove manjine u našoj državi. Skoro svako mesto u kojem žive Slovaci može se ponositi udruženjem, koje svoju delatnost usmerava na pomenute oblasti. Jedno od najstarijih i najaktivnijih ovakvih udruženja jeste, bez sumnje, Slovačko kulturno-umetničko društvo “Heroj Janko Čmelik” iz Stare Pazove. Kako je o društvu govorila njegova predsednica, Libuška Lakatošova, ujedno i predsednica Nacionalnog saveta slovačke nacionalne manjine, pročitajte u nastavku članka.

“Naše društvo osnovano je 1928. godine, kao prosvetno društvo. Kasnije, 1948. godine, menja naziv u kulturno-umetničko društvo “Heroj Janko Čmelik” – počinje svoju priču o ovom staropazovačkom društvu gospođa Lakatošova. “Poseduje svoje prostorije, tačnije Slovački dom, kojeg je vlasnikom. Tamo je dosta prostora, preciznije, 640 kvadratnih metara. Ovaj Slovački dom je centar kulture Slovaka u Staroj Pazovi, ali bih želela da istaknem da nas ne posećuju samo Slovaci, već su naši članovi i Srbi, Hrvati… U Staroj Pazovi lepo živimo i sa srpskim narodom, tako da i oni čine neizostavan deo našeg udruženja” – objašnjava predsednica društva i dodaje: “U društvu je aktivno 8 sekcija – pozorišna, folklorna, pevačka, muzička, literarna sekcija, udruženje žena, sekcija tehnike i foto-sekcija. Brojimo oko 200 aktivnih članova, što ni ne čudi, jer samo folklornih sekcija imamo 5.”

U SKUD “Heroj Janko Čmelik” je svake večeri živahno: “Uvek tu imamo neke aktivnosti. Postoji raspored dešavanja. Sve sekcije se međusobno podržavaju, dopunjuju, preklapaju, ali jedna bez druge i ne mogu” – konstatuje Lakatošova i nastavlja: “Tehnika je takođe bitna, što za pozorište, folklor, ali i za nastupe i manifestacije.”

Na pitanje kako je društvo provelo godinu, koju ćemo uskoro ispratiti, predsednica je odgovorila: “Ove godine smo imali zaista puno manifestacija. Zanimljivo je da kod nas pozorište ima dugu tradiciju. Prva pozorišna predstava igrana je u Pazovi davne 1903. godine, a to u Kiršnerovom domu. Od tada se ova vrsta umetnosti može pohvaliti bogatom tradicijom u Staroj Pazovi. To je, u neku ruku, i razlog što se u Pazovi održavaju pozorišni festivali – “3XĐ” (za decu) i “Pozorišne lovorike” (za odrasle). Imamo i svoja pozorišna ostvarenja. Najsvežija je predstava “Tamo daleko”, u režiji Miroslava Benke, pisana na motive “Dnevnika Milice Nikolićeve” iz pera Vladimira Hurbana Vladimirova. Često organizujemo programe, nastupe folklornih ansambala, ali i ostalih. Godinu počinjemo pavlovskom zabavom, pa slede uskršnji koncert, uskršnji bazar, onda dolazi “3XĐ”, preko leta pravimo malu pauzu, onda dolaze na red “Pozorišne lovorike”, “Raspevani Srem”, božićni koncert, a u međuvremenu sve naše sekcije učestvuju na mnogim takmičenjima. Možemo reći da uvek ostvare lepe rezultate.”

Na pitanje kako je to biti predsednica jednog ovako “razigranog” udruženja, iskreno je odgovorila: “To je naporno, vrlo odgovorno, ali je i velika čast. Ovde radim sa mladim ljudima, pritom je sve na dobrovoljnoj, amaterskoj bazi, i pošto ni jedna funkcija nije plaćena, ipak se moramo truditi da dobijemo novac putem projekata, najviše iz lokalne samouprave, naravno, i putem članarina, donatora… Poenta je očuvanje našeg kulturnog nasleđa, tradicija, ali, osim toga, ovde je lepa atmosfera, dobro raspoloženje, druženje.”

Nismo mogli da ne postavimo pitanje – Kako im je pošlo za rukom okupiti tako lep broja članova, amatera: “ Naša gospođa učiteljica, Ružena Červenska, umetnički rukovodilac dečjih ansambala, koja je dugo godina radila u osnovnoj školi, poznaje, takoreći, svu decu u Staroj Pazovi. Ona tu decu privuče kod nas, onda se mi trudimo da ih dalje organizujemo. Zapravo, svima je zadovoljstvo kada dođu u naše društvo.”

Kada je reč o planovima za narednu godinu, predsednica SKUD “Heroj Janko Čmelik”, Libuška Lakatošova, je rekla sledeće: “Ove godine nas još očekuje tradicionalni predbožićni koncert, a 2020. godina proticaće u znaku obeležavanja jubileja – 250 godina od dolaska Slovaka u Staru Pazovu. U tome neće učestvovati samo SKUD, već i staropazovački Mesni odbor Matice slovačke, Osnovna škola “Heroj Janko Čmelik” i naša slovačka evangelička crkvena opština iz Stare Pazove. U našem mestu, ove četiri institucije uvek funkcionišu zajedno, ne odvajaju se jedna od druge. Za ovaj značajan jubilej planirali smo veliki broj aktivnosti i događaja, koje ćemo organizovati tokom cele godine. Dakle, 2020. godina biće za Staropazovčane u znaku jubileja.”

Kratak istorijat SKUD “Heroj Janko Čmelik”

SKUD “Heroj Janko Čmelik” je najmasovnije i najrazgranatije udruženje građana, ne samo među vojvođanskim Slovacima, već i šire. Praktično, svi vidovi kulturno-umetničkog i zabavnog života u Staroj Pazovi, kao i očuvavanja kulture tamošnjih Slovaka, vežu se za ovo društvo. Slovački narodni dom je, iz tog razloga, neprekidno pun i nabijen programima.

Način ovakvog organizovanja kulturnog života staropazovačkih Slovaka nalazimo u istorijatu društva i slovačkog doma – tačnije, u strahu da će postati rival ili nestati ukoliko se nešto odvoji ili osamostali od društva. Zato ne čudi što Uprava društva i njeni izvršni organi odlučuju o svim vrstama delatnosti društva – o pozorištu, folklornim ansamblima, orkestrima, horovima i pevačkim grupama, etnografskim izložbama ženskog udruženja, periodikama ili kalendarima, arhivskim zbirkama… Samo likovna umetnost nije, za sada, pod okriljem društva.

Istorija društva seže u 1948. godinu, tačnije, veže se za period posle gašenja Matice slovačke u Jugoslaviji. Tada je osnovano Kulturno društvo. Godinu dana kasnije promenilo je naziv u Slovačko kulturno-prosvetno društvo “Heroj Janko Čmelik”, da bi 1956. godine, preregistracijom, dobilo svoj današnji naziv.

Kulturno-umetnički život staropazovačkih Slovaka započet je još u 18. veku, okupljanjem pri posebnim prilikama, dok su se prvi put organizovano okupili u horu, 1870. godine, na proslavama stogodišnjice doseljavanja Slovaka u Staru Pazovu. Po osnivanju Slovačke čitaonice 1893. godine, u privatnoj kući Ondreja Menđana, kasnije i u novoj parohijskoj kući slovačke evangeličke crkve, slovački narod se počeo organizovati, predvođen rukom iskusnog sveštenika, Vladimira Hurbana, oca VHV. Čitaonica je organizovala predavanja, pevanje, kao i gostovanja Srpskog narodnog pozorišta iz Novog Sada. Slovačke kulturne aktivnosti vršene su u parohijskom domu, školi i gostionicama. Tek je 1902. nastala potreba organizovanja slovačke zabave. Bilo je to 28. januara 1902. Godinu dana kasnije, 2. februara 1903., odigrana je prva slovačka predstava u Staroj Pazovi. Tada su glumci, kao i svi prisutni, obećali da će se predstave organizovati svake godine. Pošto su Staroj Pazovi ustalila praksa da se posle predstave organizuje pevanje ili ples, priređivane su pozorišno-pevačko-muzičke zabave. Kulturni život je bio toliko šarenolik, da je Slovačka čitaonica odlučila da izgradi Slovački narodni dom, kao centar južnoslovenskih Slovaka i Čeha (pošto je Pazova već tada, zahvaljujući vašarima, železnici i struji postala varošica). Slovački narodni dom, sa ogromnom pozorišnom dvoranom, izgrađen je 1928. godine. Bio je to dom registrovan i kao institucija, u kojoj su delovali: čitaonica, pozorište, hor, orkestri i folklor. Svaka od ovih formi bila je ili društvo, ili sekcija društva. Osnivanjem Matice slovačke u Jugoslaviji, od 1933. godine, organizaciju slovačkog kulturnog života preuzima Mesni odbor Matice slovačke, čime institucija Slovačkog doma nestaje.

Bez obzira na formu statuta, ili neku drugu, u Slovačkom domu se neprekidno i veoma predano radilo i stvaralo. Tako je i danas. Ova delatnost sačuvala je duboke kulturne korene, ne samo u Staroj Pazovi, već i šire.

Slovenské kultúrne spolky vo Vojvodine sú aktívnymi zachovávateľmi a pestovateľmi kultúrneho dedičstva, jazyka a zvykoslovia tejto menšiny vo Vojvodine. Takmer každá osada obývaná Slovákmi sa môže hrdiť so združením, ktoré svoju činnosť zameriava horeuvedeným oblastiam. Jedno z najstarších a najaktívnejších takých združení u nás je aj Slovenský kultúrno umelecký spolok hrdinu Janka Čmelíka zo Strarej Pazovy. A ako o spolku hovorila jeho predsedníčka Libuška Lakatošová, zároveň aj predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, prečítajte si v pokračovaní článku.

“Náš spolok je založený roku 1928 ako osvetový spolok. V roku 1948 sa premenuje do kultúrno umeleckého spolku hrdinu Janka Čmelíka” – začína svoju rozprávku o staropazovskom spolku pani Lakatošová. “Vlastní svoje miestnosti, teda slovenský dom, ktorého je majiteľom. Je tam nadostač priestoru, keďže počíta so 640 štvorcových metrov. Tento slovenský dom je centrom kultúry Slovákov v Starej Pazove, ale chcela by som zdôrazniť, že k nám neprichádzajú len Slováci. Sem prichádzajú aj Srbi, Chorváti… V Starej Pazove pekne nažívame aj so srbským národom, takže sú aj oni časťou nášho spolku” – kvituje predsedníčka spolku a dodáva: “V spolku je aktívnych 8 sekcií – divadelná, folklórna, spevácka, hudobná, literárna sekcia, združenie žien, technická a foto sekcia. Máme asi 200 aktívnych členov, čo nie je div, keďže len folklórnych skupín máme 5.”

V SKUS hrdinu Janka Čmelíka je každý večer živo: “Vždy tu máme nejaké aktivity. Existuje rozvrh, kedy sa čo deje. Všetky sekcie jedna druhú podporujú, prelínajú sa, ale jedna bez druhej ani nemôžu” – konštatuje Lakatošová a pokračuje: “Technika je tiež veľmi dôležitá, aj pre divadlo, aj pre folklór, keď máme vystúpenia alebo manifestácie.”

Na otázku, ako v spolku ubehol tento rok, ktorý už pomaly vyprevadíme, predsedníčka odpovedá: “Tohto roku sme mali veľa manifestácií. U nás divadlo má dlhoročnú tradíciu, to je takou zaujímavosťou. Prvé divadelné predstavenie sa v Pazove hralo v roku 1903 v Kiršnerovom dome, a od vtedy má v Pazove nepretržitú tradíciu tento druh umenia. To je akýmsi spôsobom aj dôvod, že sa v Starej Pazove poriadajú divadelné festivaly  – 3XĎ a  Divadelný vavrín. Máme aj svoje divadelné predstavenia. Najnovšie je však pod názom Tamo daleko v réžii Miroslava Benku, a podľa Denníku Milice Nikolićovej z pera Vladimíra Hurbana Vladimírova. Večierky veľmi často poriadame, folklórne súbory vystupujú. Rok začíname s pavlovskou zábavou, potom je veľkonočný koncert, veľkonočný bazár, potom nastupuje 3XĎ, cez leto máme malú prestávku, potom nasledujú Divadelný vavrín, Rozospievaný Sriem, vianočný koncert a medzičasom sa všetky naše sekcie zúčastňujú mnohých závodení, a možno povedať, že vždy majú dobré výsledky.”

Na otázku, aké je to byť predsedníčkou takéhoto “rozbehaného” spolku, úprimne odpovedala: “Je to aj namáhavé, je to zodpovednosťou, ale je to aj cťou. Pracujem tu s mladými ľuďmi, všetko je pritom na ochotníckej úrovni, aj keďže žiadna funkcia nie je platená, predsa sa snažíme získať prostriedky prostredníctvom projektov, najviac z lokálnej samosprávy, pravdaže z členovských poplatkov, donátorov… Pointa je zachovávanie nášho kultúrneho dedičstva, tradície, ale okrem toho je tu aj dobré ovzdušie, pekná nálada, kamarátenie.”

Nemohli sme sa však nespýtať, ako sa im podarilo zoskupiť taký pekný počet ochotníckych snaživcov: “Naša pani učiteľka Ružena Červenská, nacvičovateľka detských folklórnych skupín, ktorá dlhé roky pôsobila na základnej škole, pozná takmer všetky deti v Starej Pazove. Ona tie deti láka sem, potom sa ich my snažíme zorganizovať. Vlastne, každý má pôžitok z toho, keď pride do nášho spolku.”

A keď ide o plány na blížiaci sa nový rok: “Tohto roku nás ešte čaká predvianočný koncert, ktorý je už tradičný, a rok 2020 bude v zaznamenávaní 250. výročia príchodu Slovákov do Starej Pazovy. V tom bude účinkovať nielen spolok, ale aj náš Miestny odbor Matice slovenskej, Základná škola hrdinu Janka Čmelíka a náš cirkevný zbor. V Starej Pazove tieto štyri inštitúcie stále pôsobia spolu, sú neoddeliteľné jedna od druhej. Na tieto významné oslavy naplánovali sme veľký počet podujatí a aktivít, ktoré budeme poriadať počas celého roka. Teda rok 2020 bude pre Staropazovčanov v znamení jubilea.”

Krátke dejiny SKUS hrdinu Janka Čmelíka:

SKUS hrdinu Janka Čmelíka je najmasovejšie a najrozvetvenejšie združenie občanov nielen medzi vojvodinskými Slovákmi, ale aj širšie. V Starej Pazove sa prakticky všetky formy kultúrno-umeleckého a zábavného života a pestovania kultúry tunajších Slovákov viažu za tento spolok. Slovenský národný dom je preto ustavične plný a nabitý programom.

Spôsob takejto organizácie kultúrneho života pazovských Slovákov nachádzame v dejinách Spolku a Slovenského národného domu – presnejšie v strachu, ak sa niečo rozdelí alebo osamostatní od Spolku zanikne alebo sa stane rivalitou. Preto nie náhodou Správa spolku a jej výkonné orgány rozhodujú o všetkých formách spolkárskej činnosti – divadle, folklórnych súboroch, orchestroch, chóroch a spevokoloch, etnografických výstavách žien, periodických novín či kalendárov, archívnych zbierkach… Len výtvarná činnosť je zatiaľ nie spolkom zahrnutá.

Dejiny tohto spolku datujú z roku 1948, presnejšie po zavretí Matice slovenskej v Juhoslávii. Vtedy bol založený Kultúrny spolok. O rok neskoršie bol premenovaný do Slovenského kultúrno-osvetového spolku hrdinu Janka Čmelíka, aby preregistráciou roku 1956 spolok dostal dnešný názov Slovenský kultúrno-umelecký spolok hrdinu Janka Čmelíka.

Kultúrno-umelecký život staropazovských Slovákov sa však začal ešte v 18. storočí ojedinele príležitostne, aby sa organizovane prvýkrát zoskupili v chóre roku 1870 na oslavách stého výročia dosťahovania Slovákov do Starej Pazovy. Po zakladaní Slovenskej pospolitej čitárne roku 1893 v súkromnom dome Ondreja Menďana, potom na novej evanjelickej fare slovenský pospolitý ľud sa začal organizovať vedený rukou skúseného pána farára Vladimíra Hurbana, otca VHV. Čitáreň sa zaoberala prednáškami, spevmi a organizáciou hosťovačiek Srbského národného divadla z Nového Sadu. Slovanské kultúrne aktivity sa odbavovali na fare, škole a u hostinských. Len v roku 1902 sa pocítila potreba zorganizovania slovenskej zábavy. Bolo to 28. januára roku 1902. O rok neskôr, 2. februára 1903 bolo predvedené prvé slovenské divadlo v Starej Pazove. Vtedy sa herci a všetci prítomní zaprisahali že divadlo budú hrávať každý rok. Pretože sa v Starej Pazove ustálila prax po divadle zorganizovať spev a tanec, robili sa divadelno-spevácko-hudobné zábavy. Kultúrny život bol natoľko pestrý, že sa Slovenská pospolitá čitáreň rozhodla stavať Slovenský národný dom ako centrum juslovanských Slovákov a Čechov (lebo sa Pazova už vtedy vďaka jarmokom, železnici a elektrickému prúdu stala mestečkom). Slovenský národný dom s obrovskou divadelnou dvoranou bol vystavaný roku 1928. Bol to dom registrovaný aj ako inštitúcia, v ktorej pôsobili: čitáreň, divadlo, chór, orchestre a folklór. Každá z týchto foriem boli spolky alebo odbočky spolkov. Založením Matice slovenskej v Juhoslávii od roku 1933 organizáciu slovenského kultúrneho života si prebral Miestny odbor Matice slovenskej, čím inštitúcia Domu zanikla.

Bez ohľadu na štatutárnu či inú formu v Slovenskom národnom dome sa ustavične a veľmi usilovne tvorilo a pracovalo. To sa činí aj dodnes. Táto činnosť zachovala hlboké kultúrne korene nielen v Starej Pazove, ale aj mnoho širšie.

Author Image
Danica Vŕbová
%d bloggers like this: