ZAŠTO JE HMELJ NESTAO SA VOJVOĐANSKIH POLJA? PREČO ZMIZOL CHMEL’ Z VOJVODINSKÝCH POLÍ?

Hmelj je jedan od četiri sastojka koji se koristi u proizvodnji piva. Sredinom prošlog veka u Srbiji se uzgajao na nepreglednim poljima – danas samo na dvadesetak hektara u Bačkom Petrovcu 

Na plantažama “DOO Petroveca” iz Bačkog Petrovca ovih dana u toku je berba hmelja koji se ne baš tako davno samo u ovoj opštini proizvodio na površini od 1.300 hektara. Danas samo na dvadeset hektara. I ove sezone očekuju rod od petnaest tona.

Ovi, za sada jedini proizvođači hmelja u Srbiji, imaju planove da proizvodnju prošire na stotinu hektara. I pored brojnih problema sa kojima su suočeni su optimisti.

Doktor Jan Kisgeci objašnjava razloge zbog kojih je proizvodnja hmelja u Srbiji u jednom momentu gotovo iščezla. “Došlo je do globalizacije pivarstva, jednostavno, kupovinom naših malih ili većih pivara mi smo izgubili naše tržište, odnosno veliki pivari su doneli svoju sirovinu i jednostavno smo mi tu stali, ali to ne znači da ćemo se mi sa tim pomiriti”, navodi Kisgeci.

Sufinansiranje zasada hmelja

A da se neće sa tim pomiriti uveravaju i u pokrajinskom sekreterijatu za poljoprivredu, gde su već uradili prve korake u revitalizaciji ove proizvodnje.

Mladen Petković, pomoćnik pokrajinskog sekretara za poljoprivredu, pozvao je sve proizvođače da iskoriste mogućnost i podignu zasade, koje će pokrajina sufinansirati.

“Podsticaji idu i do 70 procenata za mlade poljoprivrednike i za žene koje se bave poljoprivrednom proizvodnjom. Što se sadnica tiče, mogu preko republičkog ministarstva da ostvare subvencije za nabavku sadnica”, objasnio je Petković.

Za podizanje jednog hektara hmeljarnika potrebno je obezbediti oko 50.000 evra. Tu je još i neophodan kombajn za preradu čija se cena kreće i do pola miliona evra a za sušaru još 150.000 evra ali i pored ovoga ohrabrujuće je da je cena hmelja na evropskom tržištu izuzetno povoljna pa za jedan kilogram ugovorene proizvodnje se plaća deset evra a u sušnim godinama i pet puta više.

Profitabilna ratarska kultura

Hmelj je višegodišnja biljka i pripada u najunosnije ratarske kulture. Višegodišnja je dvodomna biljka, što znači da se muške i ženske biljke morfološki razlikuju.

Gaji se da bi se proizvele ženske neoplođene cvasti koje izgledaju kao guste rese jajastog, valjkastog ili piramidalnog oblika (šišarke). Muške biljke nisu poželjne u zasadu jer se oplodnjom ženskih cvetova smanjuje njihova tehnološka vrednost.

 

PREČO ZMIZOL CHMEL’ Z VOJVODINSKÝCH POLÍ?

Chmeľ je jednou zo štyroch zložiek, ktorá sa používa pri výrobe piva.

Polovicou minulého storočia v Srbsku vyrastal na nepriehľadných poliach – dnes iba na dvadsiatych hektároch v Báčskom Petrovci.

Na plantážach DOO „Petrovec“ z Bačského Petrovca v súčasnosti prebieha zber chmeľu, ktorý sa nie tak dávno, iba v tejto obci, pestoval na ploche 1.300 hektárov. Dnes len na dvadsať hektárov. Tento rok očakávajú rod asi pätnásť ton.

Títo, v súčasnosti jediný, výrobcovia chmeľu v Srbsku, plánujú rozšíriť produkciu na stovky hektárov. Napriek mnohým problémom, s ktorými sa stretávajú, sú optimistickí.

Dr. Ján Kišgeci vysvetľuje dôvody, prečo výroba chmeľu v Srbsku takmer zmizla. „Prišlo do globalizácie pivovarníctva, jednoducho predajom našich malých a väčších pivovarov sme stratili svoje trhovisko, vlastne, veľké pivovary priniesli aj svoje suroviny a tu sme sa my zastavili, ale to neznamená, že s tým súhlasíme“ hovorí Kišgeci.

Spolufinancovanie chmeľových plantáž

A že sa s tým nevyrovnávajú, uisťujú aj v pokrajinskom sekretariáte pre poľnohospodárstvo, kde už urobili prvé kroky na oživenie tejto produkcie.

Mladen Petković, pomocník pokrajinského tajomníka pre poľnohospodárstvo, vyzval všetkých výrobcov, aby využili príležitosť a zdvihli plantáže, ktoré bude spolufinancovať pokrajina.

„Stimulácie dosahujú až 70 percent pre mladých poľnohospodárov a tiež aj pre ženy, ktoré sa zaoberajú poľnohospodárskou výrobou.  Pokiaľ ide o sadenice, dotácie na obstaranie sadeníc sa môžu uskutočniť prostredníctvom republického ministerstva“, vysvetlil Petković.

Ak chcete posadiť jeden hektár chmeľu, potrebné je zabezpečiť približne 50.000 eur. Tiež potrebujete spracovateľský kombajn, ktorého cena stúpa až na pol milióna eur a za sušičku je potrebné ďalších 150.000 eur, ale je povzbudivé, že cena chmeľu na európskom trhu je výnimočne priaznivá a za jeden kilogram zmluvnej výroby sa platí desať eur, v suchých rokoch aj päťkrát viac.

Zisková pestovacia kultúra

Chmeľ patrí do skupiny trvácnych rastlín a preto patrí k najplodnejšej bylinnej kultúre.

Je viacročná dvojdomá rastlina, čo znamená, že vytvára samčie a samičie kvety, ktoré sú morfologicky odlišné.

Pestuje sa zvlášť pre samičie rastliny, ktoré tvoria takzvané šištice. Tieto obsahujú cheľový prášok lupulín. Vzácnosť lupulínu spočíva v jeho chemickom zložení. Obsahuje silice, triesloviny a živice.

Samčie rastliny nie sú žiaduce, pretože oplodnením samičích kvetov sa znižuje ich technologická hodnota.

 

Do slovenčiny preložila Ana Zec

Izvor: RTS