KULTURNO-PROSVETNO DRUŠTVO “MLADOST” IZ ARADCA / KULTÚRNO OSVETOVÝ SPOLOK MLADOSŤ Z ARADÁČA

KULTURNO-PROSVETNO DRUŠTVO “MLADOST” IZ ARADCA / KULTÚRNO OSVETOVÝ SPOLOK MLADOSŤ Z ARADÁČA

Intenzivnija kulturna delatnost u Aradcu počinje osnivanjem Čitalačkog društva, u čijim okvirima su počela da se organizuju predavanja, prigodni zabavni programi, ali i pozorišne predstave. Društvo je osnovano 4. januara 1920., a već pet godina kasnije postalo je član Sedišta čehoslovačkog saveza u Beogradu, kad su ga preimenovali u Čehoslovačku kulturno-prosvetnu organizaciju “Abaffy”. Jan Petraš u knjizi “Slovaci u Aradcu”, pak, govori da istorija života društva i kasnije amaterskog pozorišta seže čak do 1918. godine, kada su glumci Ciril Kolenji, Jozef Goda, Karolina Viergova, Emilia Demčikova i Alžbeta Svetlikova pod rukovodstvom režisera Jožefa Kolenjija uvežbavali “Starog zaljubljivog muškarca” i prvi put nastupili 26. decembra 1918. Kasnije su ih pripremali Želmira Kutlikova, Adam Šćastni (koji je napisao i pozorišni komad “Beg češkog patriote”), Jan Čeman i Alžbeta Rabotkova. Predstave su se izvodile u privatnim kućama, u prostorijama škole, na improvizovanim pozornicama i u Labatovoj sali.

30 tih godina 20. veka u Aradcu su počele da se formiraju samostalne muzičke grupe. Jednu takvu sačinjavali su tzv. varjačari (svirali su na varjačama – prime), koji su formirali orkestar po uzoru na srpske tamburaše. Osim toga, Arađani su svirali i na citrama, usnim harnonikama, kao i na malim harmonikama-dugmetarama (meške) koje su prvenstveno bile namenjene devojkama i devojčicama. 1936. godine u Aradcu је nastao tzv. veliki muški hor, koji je od samog početka brojao čak 40 pevača. Vođa hora bio je učitelj Jan Petraš. Paralelno s njim nastao je i mali hor koji je delovao pri školi. U tom periodu i dalje je dejstvovala pozorišna grupa sa kojom su sarađivali Šćefan Vierg, Jozef i Ciril Kolenji, Adam Šćastni, Juraj Hrubik, Pavel Kokavski, Martin Malo i Jan Petraš. Nakon dolaska u Aradac 1936. godine, učitelj Jan Petraš aktivno je sarađivao i sa dečijim pozorištem, čiji počeci sežu još u 1922. godinu.

Sjedinjavanjem Mesnog odbora Matice slovačke i Čehoslovačke kulturno-prosvetne organizacije “Abaffy”, kao i svih njihovih aktivnih ogranaka, 1948. godine nastalo je Kulturno-prosvetno društvo “Milan Rastislav Šćefanjik”. U okviru društva delovala je narodno-vaspitna sekcija, biblioteka, pozorišna i muzička sekcija, muški i ženski hor, a osnovana je i plesna grupa. U tom periodu o plesnoj grupi se starao Juraj Hrubik, a pod njegovim vođstvom folkloraši iz Aradca predstavili su se kod kuće i u okolnim selima. 1949. godine Arađani su izgradili novu pozornicu za izvođenje kulturno-umetničkih programa. Međutim, u društvu je verovatno bila najpopularnija muzička sekcija, koju je činilo 10 muzičara, bez kojih se nije održao nijedan kulturni ili društveni događaj u selu. Ali, društvo je organizovalo i izlete u susedna mesta i nastupilo i na SNS u Bačkom Petrovcu i u Novosadskom radiju.

U drugoj polovini 50. godina prošlog veka delatnost društva je iz različitih razloga oslabila. 60-tih godina delatnost na polju kulture preuzimaju osnovna škola i Omladinska organizacija. Situacija se stabilizovala 1968. godine, i s nastankom Kulturno-prosvetnog društva “Mladost” stvorili su se i povoljni uslovi za nesmetanu delatnost radnika.

U to vreme, zahvaljujući vodećim ličnostima kakve su predsednik i sekretar društva Branislav Vierg i vođa pozorišne i folklorne sekcije Alžbeta Totova i Samuel Kovač, Kulturno-prosvetno društvo “Mladost” iz Aradca postaje jedno od vrhunskih slovačkih društava u Vojvodini. Njegova prednost bila je u tome što je imalo veliku podršku Kulturno-prosvetnog društva iz Zrenjanina, ali i što su Arađani strastveno i predano pristupili amaterskoj aktivnosti. U okviru društva bile su aktivne sledeće sekcije: folklorna, muzička, pozorišna i literarna, koja je kasnije prešla u ruke Mesnog društva u Aradcu. Osim literarne, sve sekcije u društvu su manje-više aktivne do danas. Vremenom su im se pridružili i žensko i muško pevačko društvo.

Već u godini osnivanja društva, folklorna sekcija ostvarila je svoje prve turneje u inostranstvo. Amateri iz Aradca nastupali su u Očovi, Honćianskim Njemcima, Sljiaču, Krupini i u Martinu. Folkloraši su redovno igrali na opštinskim smotrama, ali su povremeno učestvovali i na Smotri vojvođanskih amaterskih ansambala u Novom Knjaževcu i na Susretu kulturno- umetničkih društava Srbije, koje se održavalo u Valjevu. 1972. godine članovi društva su ostvarili putovanje u inostranstvo a ovog puta to je bila Rumunija, gradići Arad i Nadlak. Godinu dana kasnije osmislili su koreografiju “Aracka svadba”, koja je privukla pažnju i Televizije Beograd, pa je u režiji Miće Uzelca KUD “Mladost” snimilo dvadesetominutni dokumentarni film.

70 tih 80 tih. godina 20. veka stub društva a naročito njegove muzičke i folklorne komponente bio je Samuel Kovač. Korepetitor na probama plesa bio je Jan Zvara-Moco, koji je od 1982. godine postao vođa orchestra, a od polovine 90-tih godina prošlog veka bio je i rukovodilac folklorne sekcije. Koreografije su uglavnom sastavljali rođeni Arađani. 2002. godine članovi društva su se posle mnogo vremena ponovo predstavili u inostranstvu. Ovog puta u Hrušovu u Slovačkoj, a zatim i u Donjoj Strehovi, sa kojom se KUD “Mladost” pobratimilo. Godinu dana kasnije, folklorna grupa je zajedno sa harmonikašicama bila predstavnik vojvođanskih Slovaka u Đetvi. U okviru folklorne komponente sarađivalo se i sa interpretatorima narodnih pesama, koji su društvu donosili značajna priznanja. Zanimljivo je da su se 2006. godine, prilikom obeležavanja 220. godina od dolaska Slovaka u Aradac, pri društvu posle duže pauze, okupili i veterani, koji su svoj vrhunac na folklornom polju dostigli 80. godina.

Posle osnivanja KUD “Mladost”, muzičku komponentu činila je grupa pod nazivom “Veseli momci”, koja je delovala u sastavu: Jan Benčik – harmonika, Pavel Goda – bubnjevi, Mihal Goda – gitara, Janko Tot – violina, klarinet, Jan Čapelja – harmonika. Grupa je pratila igrače, nastupala i samostalno, te prvenstveno svirala na plesnim zabavama. Značajnu ulogu za razvoj muzičkog života Arađana imao je učitelj muzičke kulture, Samuel Kovač, kasnije muzički urednik Novosadskog radija. Njegovom zaslugom 1975. godine osnovan je raritetni ženski narodni orkestar “Aracke harmonikašice” (Aradáčske meškárky), koji deluje do danas.

Takođe je formirao i orkestar citarista, koji je bio aktivan do polovine 90. godina prošlog veka i koji se, pored ostalog, predstavio i na folklornoj smotri u Srbobranu. 80. godina, Samuel Kovač i Branislav Vierg osnovali su i žensku i mušku pevačku grupu, koje su zajedno sa harmonikašicama nastupile na Međunarodnom festivalu amaterskih ansambala u Zagrebu. Svoje selo, ali i Slovake koji su živeli u tadašnjoj Jugoslaviji harmonikašice su uspešno predstavile i na Balkanskom festivalu u Ohridu, gde su imale čast da slovačkom pesmom i otvore priredbu. Nakon kratke pauze, 2002. godine harmonikašice su obnovile svoju delatnost i od tada aktivno učestvuju u različitim programima i priredbama kod kuće i u inostranstvu. Osim toga što su aktivne u KUD “Mladost”, svojom muzikom takođe prate i dečju folklornu grupu, koja uspešno deluje pri osnovnoj školi u Aradcu.

Pokretačka snaga u pozorišnoj delatnosti novoobrazovanog društva bila je Alžbeta Totova, koja je pre toga uvežbavala dečje predstave. Kasnije su se ovog posla latili Zuzana Janovska, Helena Dišpiterova i Juraj Njemček, koji su pre svega radili sa omladinom. Osim toga, pri osnovnoj školi deluje i dečija pozorišna grupa, koja se uspešno predstavlja na “3 x Đ” u Staroj Pazovi. Nova istorija pozorišne umetnosti u Aradcu počinje krajem 90. godina prošlog veka dolaskom Jana Hrubika, koji, osim toga što je bio režiser, takođe se bavio i scenografijom, predlagao kostime i zvučne efekte. Ono što je zanimljivo i veoma značajno za Aradac i aradske amatere je to što je Jan Hrubik režirao sopstvene dramske tekstove.

Danas KUD “Mladost” karakterišu marljivost, pasioniranost i originalnost plesnog i pevačkog izraza, svojevrsna melodija harmonika-dugmetara i živopisnost nošnji, koje sa ponosom predstavljaju na mnogim festivalima i priredbama kako kod kuće, tako i u inostranstvu.

Izvor: slovackizavod.org.rs

Priredila: D. V.

Čulejša kultúrna činnosť sa v Aradáči začína založením Čítacieho spolku, v rámci ktorého sa začali organizovať prednášky, priležitostné zábavné programy, ale aj divadelné predstavenia. Spolok bol založený 4. januára 1920 a už o päť rokov neskôr sa stal členom Ústredia Československého zväzu v Belehrade, keď ho premenovali na Československú besedú Abaffy. Ján Petráš v knihe Slováci v Aradáči však hovorí, že dejiny spolkového života a najmä ochotníckeho divadla siahajú až do roku 1918, kde herci Cyril Kolényi, Jozef Goda, Karolína Viergová, Emília Demčíková a Alžbeta Svetlíková pod vedením režiséra Jožefa Kolényiho nacvičovali Starého zaľúbenca a prvýkrát vystúpili 26. decembra 1918. Ďalší nacvičovatelia boli Želmíra Kutlíková, Adam Šťastný (ktorý napísal aj divadelnú hru Zbeh českého vlastenca), Ján Čeman a Alžbeta Rábotková. Predstavenia sa hrávali v súkromných domoch, v miestnostiach školy, na improvizovaných javiskách a v Labátovej sieni.

V 30. rokoch 20. storočia v Aradáči sa začali formovať samostatné hudobné kapely. Jednu takú tvorili tzv. varečkári (hrali na varečkách – prime), ktorí si utvorili orchester podľa vzoru srbských tamburášov. Okrem toho Aradáčania hrávali aj na citarách, ústnych harmonikách, ako aj na malých gombíčkových harmonikách, tzv. meškách, ktoré boli vyhranené prevažne pre dievky a dievčatá. V roku 1936 v Aradáči vznikol tzv. veľký mužský spevokol, ktorý od samého začiatku počítal až 40 spevákov. Vedúcim spevokolu bol učiteľ Ján Petráš. Paralelne s nim vznikol aj malý spevokol a tento pôsobil pri škole.

V tom období aj ďalej pôsobila divadelná skupina, s ktorou pracovali Štefan Vierg, Jozef a Cyril Koléniovci, Adam Šťastný, Juraj Hrubík, Pavel Kokavský, Martin Malo a Ján Petráš. Učiteľ Ján Petráš po svojom príchode do Aradáča v roku 1936, aktívne pracoval aj s detským divadlom, ktorého začiatky pôsobenia siahajú ešte do roku 1922.

Splynutím Miestneho odboru matice slovenskej a Československej besedy Abaffy, ako aj všetkých ich aktívnych odbočiek, v roku 1948 vznikol Kultúrno-osvetový spolok Milana Rastislava Štefánika. V rámci spolku pôsobila ľudovýchovná odbočka-knižnica, divadelná a hudobná sekcia, mužský a ženský spevokol a založená bola aj tanečná skupina. Tanečnú skupinu v tom období mal na starosti Juraj Hrubík a pod jeho vedením sa aradáčski folkloristi prezentovali doma a v okolitých dedinách. V roku 1949 si Aradáčania vystavali nové javisko pre poriadanie kultúrno-umeleckých programov. Avšak v spolku Štefánik bola asi najpopulárnejšia hudobná sekcia, ktorú tvorilo zo 10 hudobníkov, bez ktorých sa neudiala ani jedna kultúrna či spoločenská udalosť v dedine. No skupina si organizovala aj zájazdy do susedných miest a vystúpila aj na SNS v Báčskom Petrovci a v Novosadskom rozhlase.

V druhej polovici 50. rokov minulého storočia činnosť spolku z rôznych dôvodov ochabla. V 60. rokoch prácu na poli kultúry preberá Základná škola a Mládežnícka organizácia. Situácia sa stabilizovala a prajné podmienky na nerušenú prácu ochotníkov nastali v roku 1968 vznikom Kultúrno osvetového spolku Mladosť.

V tom čase Kultúrno-osvetový spolok Mladosť z Aradáča, vďaka vedúcim osobnostiam ako je predseda a tajomník spolku Branislav Vierg a vedúci divadelnej a folklórnej zložky Alžbeta Tótová a Samuel Kováč, bol jeden z vrcholných slovenských spolkov na Dolnej zemi. Jeho výhodou bolo aj to, že mal veľkú podporu Kultúrno osvetového spoločenstva zo Zreňaninu, ale aj to, že Aradáčania vášnivo a chtivo pritupovali k ochotníckej činnosti.

V rámci spolku aktívne boli tieto zložky: folklórna, hudobná, divadelná a literárna, ktorá neskoršie prešla do rúk Miestneho spoločenstva v Aradáči. Okrem literárnej, všetky zložky v spolku sú viac-menej aktívne aj podnes. Postupom času sa im pridali aj ženská a mužská spevácka skupina.

Už v roku založenia spolku folklórna zložka absolvovala svoje prvé zahraničné turné. Aradáčski ochotníci vystupovali v Očovej, Hontianskych Nemcoch, na Sliači, v Krupine a v Martine, kde sa predstavili hudobno-tanečným pásmom pod názvom Aradáčske šíre pole. Folkloristi pravidelne tancovali na obecných prehliadkach, ale občas sa zúčastnili aj na Prehliadke vojvodinských ochotníckych súborov v Novom Knjaževci a na Stretnutí kultúrno-umeleckých spolkov Srbska, ktoré sa konalo vo Valjeve. V roku 1972 spolkári absolvovali ďalší zájazd a tentokrát to bolo Rumunsko, mestečká Arad a Nadlak. O rok neskôr spracovali choreografiu Aradácka svadba, ktorá pripútala pozornosť aj Televízie Belehrad, a tak v réžii Miću Uzelca KUS Mladosť nahral 20. minútový dokumentárny film.

V 70. a 80. rokoch 20. storočia pilierom spolku a najmä jeho hudobnej a folklórnej zložke bol Samuel Kováč. Korepetítorom na tanečných skúškach bol Ján Zvara – Moco, ktorý sa od roku 1982 stal vedúcim orchestra, a do polovice 90. rokov minulého storočia bol aj vedúcim folklórnej odbočky.

V roku 2002 spolkári sa po dlhej dobe znovu predstavili v zahraničí. Tentokrát to bola Hontianská paráda v Hrušove na Slovensku a potom aj v Dolnej Strehovej, s ktorou KUS Mladosť nadviazal družbu. O rok neskôr tanečná skupina spolu s meškárkami bola reprezentantom vojvodinských Slovákov na Podpolianských slávnostiach v Detve. V rámci folklórnej zložky sa pracovalo aj s interprétmi ľudových piesní, ktorí do spolku začali prinášať pozoruhodné ocenenia. Zaujímavé je, že sa v roku 2006 pri príležitostí Osláv 220. rokov od príchodu Slovákov do Aradáča pri spolku po dlhšej prestávke zoskupili aj veteráni, ktorí svoj vrchol na poli folklóru získali v 80. rokoch.

Po založení KUS Mladosť hudobnú zložku tvorila kapela pod názvom Veselí chlapci, ktorá pracovala v zložení: Ján Benčík – harmonika, Pavel Goda – bubny, Michal Goda – gitara, Janko Tót – husle, klarinet, Ján Čapeľa – harmonika. Skupina sprevádzala tanečníkov, vystupovala aj samostatne a prevažne hrávala na tanečných zábavách. Významnú úlohu pre rozvoj hudobného života Aradáčanov mal učitel hudobnej kultúry Samuel Kováč, neskoršie hudobný redaktor novosadského rozhlasu. Jeho zásluhou bol roku 1975 založený raritný ženský ľudový orchester Aradáčske meškárky, ktorý pôsobi aj dodnes. Tiež formoval aj orchester citaristov, ktorý bol aktívny do polovice 90. rokov minulého storočia a ktorý sa okrem iného predstavil aj na folklórnej prehliadke v Srbobrane. V 80. rokoch Samuel Kováč a Branislav Vierg formovali aj ženskú a mužskú spevácku skupinu, ktoré spoločne s meškárkami vystúpili na Medzinárodnom festivale ochotníckych súborov v Záhrebe. Svoju dedinu, ale aj Slovákov žijúcich vo vtedajšej Juhoslávii meškárky úspešne prezentovali aj na Balkánskom festivale v Ochride, kde mali česť podujatie slovenskou piesňou aj otvoriť. Po krátkej prestávke v roku 2002 meškárky obnovili svoju činnosť a odvtedy sa aktívne podieľajú v rozličných programoch a podujatiach doma a v zahraničí. Okrem tohto, že sú činné pri KUS Mladosť, svojou hudbou tiež sprevádzajú aj detský folklórny súbor, úspešne pôsobiaci pri Základnej škole v Aradáči.

Nové dejiny divadelníctva v Aradáči sa začínajú koncom 90. rokov minulého storočia, príchodom Jána Hrubíka, ktorý okrem toho, že bol režisérom, tiež sa zaoberal aj scénografiou, navrhoval kostými a hudobné efekty. To čo je zaujímavé a veľmi významné pre Aradáč a aradáčskych ochotníkov je, že Ján Hrubík režiroval vlastné divadelné predlohy.

Dnes KUS Mladosť charakterizuje usilovnosť, chtivosť a originalita tanečného a speváckeho prejavu, svojrázna melódia mešiek a prestrosť krojov, ktoré s hrdosťou prezentujú na mnohých festivaloch a podujatiach tak doma ako i v zahraničí.

 

Zdroj: slovackizavod.org.rs

 

Author Image
Danica Vŕbová
%d bloggers like this: